Aktuality
home
print
mail
Newsletter

Chcete dostávať pravidlené informácie o novinkách na našej internetovej stránke?

 

Koniec sovietskej éry (Gunduličova 12, Bratislava, 7. November 2017)

V rámci spomienok na udalosti októbrovej socialistickej revolúcie v Rusku, ktorá sa odohrala pred 100 rokmi, sa v priestoroch Inštitútu ASA uskutočnila diskusia k udalostiam, ktoré ukončili éru začatú októbrovou revolúciou. Diskutovalo sa o okolnostiach vedúcich k rozpadu Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). S prvým príspevkom vystúpil prof. Vasily Lipitsky, ktorý pôsobí na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave a v minulosti bol spolupracovníkom Michaila S. Gorbačova, generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Prof. Lipitsky venoval svoj príhovor spomienkam na udalosti, ktoré priviedli M. Gorbačova na post a začali program politicko-spoločenských a ekonomických reforiem pod názvom „Perestrojka,“ až po udalosti od zvolenia Gorbačova za 1. prezidenta ZSSR až po jeho pád a následný rozpad ZSSR.

Ako druhý prispel do diskusie dr. Branislav Fábry z Právnickej fakulty UK v Bratislave, ktorý sa venoval téme rozpadu ZSSR z pohľadu právnika. Sovietsky zväz bol podľa neho od svojho vzniku inšpiráciou aj pre západoeurópske štáty v oblasti rozširovania ľudských práv a slobôd, ak sa zameriame na rozšírenie volebného práva hneď na začiatku jeho vzniku a porovnávame viaceré aspekty rovnosti práv a slobôd, najmä v oblasti sociálnych práv. Politika Sovietskeho zväzu bola po dlhé roky hýbateľom rozširovania sociálneho systému a prispievala k budovaniu tzv. sociálneho štátu v štátoch západnej Európy. Situácia sa začala meniť, najmä koncom 60. rokov, keď napr. v r. 1966 bol v OSN prijatý Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, nastal aj rozvoj rôznych ekologických hnutí, ktorých idey sa dali dobre využiť na kritiku spôsobu industrializácie v Sovietskom zväze, k poklesu príťažlivosti ideálov socialistickej revolúcie postupne pribudli aj vojenské aktivity ZSSR ako napr. angažovanosť v Afganistane a príchod sovietskych vojsk do Československa. S príchodom Gorbačova sa mení aj oficiálna politika ZSSR v zmysle väčšej snahy o reformy systému, demokratizáciu procesov rozhodovania, deideologizácie. S reformou však prišli aj témy ako oddelenie ústavy od štátu, problémy suverenity republík, ústava nebola rozhodujúcim normatívnym prostriedkom, lebo rozhodnutia sa robili na úrovni Komunistickej strany, teda na straníckej úrovni. Ako závažné sa ukazuje, že sa v r. 1988 neprikročilo k prijatiu novej ústavy, aby sa vytvorili také štátne orgány, ktoré by interpretovali ústavu. Ústava tak nemala autoritu aby udržala štát a zabránila jeho rozpadu, v r. 1989 už bolo neskoro. Ústavné zmeny teda prišli neskoro a nemohli zabrániť rozpadu Sovietskeho zväzu. Ako veľký problém sa ukázalo, že Sovietsky zväz nezabezpečil pri svojom rozpade kontinuitu, čo vidíme na prípadoch občianstva rusky hovoriaceho obyvateľstva v mnohých štátoch bývalého ZSSR. S posledným príspevkom vystúpil bývalý minister obrany SR dr. Pavol Kanis. Veľkú časť jeho príspevku tvorili spomienky na diskusie s vysokými predstaviteľmi štátov socialistického bloku z roku 1990 a ich pohľady na udalosti z toho obdobia. V súčasnom nazeraní na príčiny rozpadu sovietskeho bloku je podľa neho viacero metodologických pochybení. Je potrebné vytvoriť genézu nazerania na budovanie socializmu v Rusku, pretože to bola špecifická cesta – ruská cesta, ktorá sa nevyhnutne musela vzhľadom na reálne podmienky v cárskom Rusku líšiť od pôvodných Marxových ideí.
Komentáre