Aktuality
home
print
mail
Newsletter

Chcete dostávať pravidlené informácie o novinkách na našej internetovej stránke?

 

Globalizmus, minimalizácia alebo modernizácia štátu (Gunduličova 12, Bratislava, 7. Marec 2017)

Profesor M. Šikula na úvod svojej prednášky pomenoval historické medzníky, v rámci ktorých dochádzalo k zmenám v chápaní funkcií štátu. Povedal, že za posledné štyri desaťročia bol štát tak extrémne ideologicky deformovaný, teoreticky dezinterpretovaný a v praxi zneužívaný. V pohľade na úlohu štátu nastal veľký posun v 70. rokoch, keď s nástupom globalizačných tendencií prichádza aj k zmenám vo vnímaní funkcií štátu. Od roku 1913 začal rásť podiel výdavkov štátov na HDP a postupne do konca 20. storočia sa zvyšoval, ale potom nastal obrat a postupný pokes sledujeme dodnes práve v súvislosti s rozvinutím globalizačných procesov. Viacerí ekonómovia súčasný stav svetovej ekonomiky nazývajú hyperglobalizáciou, keď 640 nadnárodných korporácií ovláda svetovú ekonomiku. Žijeme vo svete, kde prevláda snaha vytvoriť globálny priestor pre neobmedzený pohyb kapitálu prostredníctvom homogenizácie a unifikácie prostredia.

Sprievodným javom je špecifická adaptácia štátov na uvedené procesy, aj keď globalizácia sa primárne nesnaží o likvidáciu štátu, len sa ho snaží pretvoriť na svoju „mieru,“ aby lepšie slúžil globálnemu kapitálu – napr. Washingtonský konsenzus vytvoril homogenizované prostredie. Okrem iného je štát pre globálny systém potrebný pre jeho donucovaciu moc a diverzita štátov v určitých parametroch vytvára možnosť zvyšovať zisky. Využívaný je aj systém ratingového hodnotenia, kde agentúry „ušijú“ štát presne na mieru potrieb globálneho kapitálu. Ďalšou témou prednášky bol stav sociálneho štátu a vplyv rôznych prístupov k jeho spravovaniu a riešeniu krízových období. Prof. Šikula priblížil viaceré príklady z histórie: šokový alebo gradualistický prístup, konfrontáciu šokovo-reštriktívnej a gradualisticko-motivačnej stratégie (USA-Roosevelt, Hoover), ázijské modely, experiment aplikovaný na tranzitívne ekonomiky v transformácii, kde bol použitý rovnaký model násilne aplikovaný na odlišné krajiny (Sachsov model aplikovaný na Rusko), skúmali to napr. Myant a Drahokoupil, keď porovnávali dôsledky tranformácie na Rusko v porovnaní s krajinami východnej Európy. Bežne býva model sociálneho štátu neoliberálnymi prístupmi kritizovaný, že znižuje konkurencieschopnosť štátu, ale prof. Šikula spomenul viaceré analýzy, ktoré dokázali opak. Globálna kríza zároveň vyvrátila názory, že je potrebné obmedzovať náklady na verejný sektor a sociálnu sféru, pretože reštriktívne opatrenia ešte viac prehĺbili krízový stav v štátoch, kde boli uplatnené. Podľa prof. Šikulu nastal bod zlomu vytvorením multipolárnej podoby globálneho vládnutia. Globálna kríza znamenala globálne prerozdelenie ekonomickej a politickej moci a vplyvu. To so sebou prinieslo transformáciu systému globálneho vládnutia a nastala aj inštitucionálna zmena, keď namiesto jedného sú dominantní viacerí. Prof. Šikula hovoril aj o štvrtej priemyselnej revolúcii, ktorá so sebou prinesie ďalekosiahle sociálne dopady. Za posledných 20 rokov ubúdali pracovné miesta v dôsledku prechodu na nové technológie a súvisí to aj s inštitucionálnymi zmenami. Globálna kríza posledných rokov vytvorila niekoľko kľúčových rozporov, vytvorila nadnárodný rozhodnovací proces a nadnárodný zhodnocovací priestor s problémom prerozdeľovania zisku. Extrémny vplyv získala finančná sféra, nie sféra reálnej ekonomiky. Dokazuje to aj skutočnosť, že v 70. rokoch finančný sektor nebol dominujúci, v 80. rokoch rýchlo narástol podiel najväčších finančných korporácií a dnes sú na vrchole najziskovejších firiem len finančné korporácie, z čoho sa vytvára globálny generátor bezprecedentnej zadĺženosti. Problémom sú popri tom dane z finančných operácií a nezávislosť centrálnych bánk. Dnes je preto jasné, že globalizácia spôsobila bezprecedentné zvýšenie vplyvu finančného sektora, z ktorého sa stalo epicentrum globálneho vládnutia. Preto sú nanajvýš na mieste výzvy na vytvorenie novej architektúry finančného sektora. Kríza zároveň pokračuje a konkrétnymi prejavmi neúčinných opatrení je opakujúca sa interakcia medzi neúčinnými opatreniami a mutujúcimi krízovými javmi. V riešniach stále dominuje liberálny prúd, čo spôsobuje ďalšie oslabovanie funkcií štátu. Za najvážnejšiu bariéru a ohrozenie nevyhnutnej modernizácie sociálneho štátu považuje prof. Šikula existenciu tzv. neviditeľných prerozdeľovacích procesov. Globalizácia si vyžaduje aj hlboké rozpracovanie sociálnych aspektov fungovania štátu.
Komentáre