Aktuality
home
print
mail
Newsletter

Chcete dostávať pravidlené informácie o novinkách na našej internetovej stránke?

 

Ekonomická demokracia verzus ekonomický puč (Gunduličova 12, Bratislava, 30. Máj 2017)

Na pozvanie Futurologickej spoločnosti na Slovensku, v spolupráci s Klubom Nového slova a Inštitútom ASA sa prišiel doc. Marek Hrubec do Bratislavy podeliť o poznatky o fungovaní ekonomickej demokracie a participatívnej správy v Brazílii. Doc. Marek Hrubec pôsobí ako riaditeľ Centra globálních studií pri Filozofickom ústave Akadémie věd ČR a tiež ako hosťujúci profesor na univerzite v Porto Allegre v Brazílii. Predmetom záujmu doc. Hrubeca sú štáty Južnej Ameriky najmä pre ich vývoj po páde viacerých pravicových vojenských diktatúr v 80. rokoch 20. storočia, čoho následkom sa tu začali presadzovať ľavicové hnutia, ktoré chceli realizovať progresívne sociálne reformy, demokratizáciu a silnejšiu participáciu občanov na verejnom živote. Najviac sa uvedená progresívna ľavicová vlna prejavila počas predchádzajúcich pätnástich rokov, kedy sa v mnohých štátoch Južnej Ameriky dostali k moci ľavicoví prezidenti a vlády.

Okolo roku 2000 prebiehali masové protesty obyvateľstva proti Svetovej banke, MMF a WTO a protivojnové demonštrácie po začatí vojny v Iraku nielen v Južnej Amerike ale aj celosvetovo. To povzbudilo obyvateľstvo mnohých štátov Južnej Ameriky k vzniku sociálnych hnutí, ktoré vyvrcholili založením Svetového sociálneho fóra, ktoré vzniklo práve v brazílskom meste Porto Alegre v roku 2001. Naposledy sa konalo minulý rok v Kanade. S realizáciou projektov participatívnej správy vecí verejných, ale tiež participatívnej správy ekonomiky sa v krajinách Južnej Ameriky začalo práve v brazílskom Porto Alegre krátko potom, čo v Brazílii po r. 1985 padol pravicový vojenský režim. Doc. Hrubec priblížil špecifiká fungovania participatívnej ekonomickej demokracie v brazílskom štáte Rio Grande do Sul, kde je Porto Alegre hlavným mestom. Existujú rozdiely vo fungovaní tohto modelu nielen v rámci samotnej Brazílie, ale aj štátov Južnej Ameriky. Fungovanie participatívnych rozpočtov, tak ako existujú v Porto Alegre sa uplatňuje vo viac ako 300 mestách v Brazílii a vo viac ako 3 000 mestách vo svete. Nefunguje to ako u nás, že redukujeme celý proces demokracie len na politickú demokraciu, zvolíme politikov a ďalej ich necháme rozhodovať o spoločných peniazoch. V Južnej Amerike ľudia rozvíjajú aj ekonomickú demokraciu, kde občania rozhodujú aj o ekonomike a tým aj o štruktúre a prioritách rozpočtov. Nerozhoduje sa pritom len o nejakej malej sume, ale takmer o celom objeme rozpočtu. Vynikajúcou správou z Brazílie je, že participácia občanov sa prejavila zvýšením rozpočtových výdavkov najmä na zdravotníctvo a školstvo, čo ukázalo skutočné priority ľudí. Ďalšou zaujímavou formou participácie, ktorú spomenul M. Hrubec, je model v brazílskom meste Canoas, kde je participatívny model asi najrozvinutejší. V meste sú organizováné pravidelné stetnutia miestnych politikov a tiež úradníkov s občanmi. Stetnutia sú zamerané na konkrétne témy. Starosta sa raz za týždeň stretáva na určenom mieste s občanmi, aby s ním mohli diskutovať. Ako zdôraznil M. Hrubec, model participatívnej ekonomickej demokracie, spojený so začatím realizácie participatívnych rozpočtov v Brazílii, bol veľký spoločenský experiment a uplynulých 15 rokov s dominanciou ľavicových vlád naprieč celou Južnou Amerikou, bolo obdobím najsilnejšieho ľavicového makroregionálneho hnutia na svete. Uvedené obdobie bolo najväčšou sociálnou a politickou zmenou v Južnej Amerike za posledných 500 rokov.
Fotogaléria
Komentáre