Aktuality
home
print
mail
Newsletter

Chcete dostávať pravidlené informácie o novinkách na našej internetovej stránke?

 

Zákon o sociálnej ekonomike: východiská a perspektívy (Gunduličova 12, Bratislava, 13. Február 2018)

Ekonóm Michal Polák, ktorý pôsobí ako poradca ministra financií SR prijal pozvanie Inštitútu ASA, aby informoval a diskutoval o novom zákone o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Uvedený zákon je z dielne ministerstva práce a jeho zámerom je vniesť do sociálneho podnikania poriadok v pojmoch a v regulácii a odstrániť prekážky, ktoré bránia rozvoju sociálnej ekonomiky. Zároveň má vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie pre sociálne podnikanie na Slovensku. Zákon je veľkým prínosom práve tým, že ustanovuje sektor sociálnej ekonomiky, definuje subjekty sociálnej ekonomiky, sociálne podniky, vymedzuje možnosti poskytovania podpory pre sociálne podniky a správu sektora sociálnej ekonomiky. Sociálne podniky predstavujú 10 % všetkých podnikov v Európskej únii a pracuje v nich viac ako 14 miliónov osôb. Doteraz rozvoju sociálnej ekonomiky na Slovensku bránila najmä nekompletná a roztrieštená legislatíva.

Preto nový zákon jasne definuje subjekty sociálnej ekonomiky a rieši možnosti poskytovania podpory pre rozvoj sociálnej ekonomiky. V zákone máme tri typy podnikov: integračný, energetický a sociálny podnik bývania. Ich cieľom nemôže byť vytváranie zisku, ale dosiahnutie pozitívneho sociálneho vplyvu. Napríklad tým, že v nich budú pracovať dlhodobo nezamestnaní alebo zdravotne postihnutí ľudia. Ak sociálny podnik vytvorí zisk, bude musieť viac ako polovicu z neho investovať do napĺňania vopred definovaného cieľa. Zákon upravuje aj systém podpory pre sociálne podniky a kontrolné mechanizmy, ktoré majú zamedziť zneužívaniu štátnej pomoci. Podniky, ktoré budú mať záujem o pomoc zo strany štátu, sa budú musieť registrovať. Žiadať budú môcť o dotácie alebo pôžičky. Pri registrácii budú musieť podniky predložiť podnikateľský plán, aby sa nestalo, že dostanú financie a nebudú plniť účel. Preto sme podmienili poskytnutie nenávratnej pomoci podmienkou, aby podnik najskôr dostal schválenú návratnú pomoc. Sociálne podniky budú dostávať aj nepriamu pomoc, a to napr. vo forme nižšej dane z pridanej hodnoty na tovary a služby, ktoré budú poskytovať. Zvýhodnené budú aj v procese verejného obstarávania. Zákon má pomôcť zapojiť do pracovného procesu dlhodobo nezamestnaných, ktorí stratili pracovné návyky, alebo nemajú dostatočné vzdelanie a zručnosti. Sociálna ekonomika totiž uprednostňuje pomoc nezamestnaným ľuďom pred dosahovaním zisku a dáva tak priestor zamestnávať tých, ktorí sú pre zamestnávateľov rizikovými uchádzačmi. Prostredníctvom sociálnych podnikov chceme vytvoriť tzv. medzitrh práce, čo znamená, že zamestnanci v nich budú rok alebo dva získavať pracovné návyky a potom si budú hľadať trvalé zamestnanie. Veľmi zaujímavou súčasťou nového zákona je aj jeden z typov sociálnych podnikov, ktoré zákon zavádza, a to tzv. sociálny podnik bývania, ktorý má nájomné bývanie rozšíriť aj pre strednú triedu. Na Slovensku bol totiž doteraz problém zatraktívniť ľuďom tzv. nájomné bývanie. Sociálny podnik bývania je určený pre ľudí, ktorí možno nedosiahnu na hypotéku, ale ako spoločne založený podnik by mohli mať prístup k novovytvoreným finančným nástrojom, aby si dali nejaký bytový dom postaviť, následne budú sami jeho nájomcami. Z nájmu, ktorý budú svojmu podniku splácať, bude zase podnik splácať úver. Postaviť a prevádzkovať takýto podnik môže napríklad skupina mladých ľudí, menší developer, občianske združenie, samospráva či bytové družstvá, aké fungujú napríklad v Rakúsku – tzv. baugruppen. Nájomné bude iba nákladové. Keďže sociálny podnik nemá byť zameraný na zisk, nájomné sa bude skladať iba z nákladov na údržbu, obstaranie domu a tiež zo splátky úveru na ten dom. Lacné úvery z bánk pre sociálne podniky bývania bude podporovať štát z Európskeho sociálneho fondu. Ďalšiu časť peňazí dá na granty. Štát má na oba typy sociálnych podnikov – teda výrobné, tzv. integračné, aj na sociálne podniky bývania – k dispozícii spolu 120 miliónov eur z Európskeho sociálneho fondu do roku 2023. Uchádzať sa o takýto typ bytu bude môcť domácnosť, ktorej príjem nepresiahne štvornásobok životného minima. To znamená jednotlivec s hrubou mesačnou mzdou do 1 050 eur alebo pár s dvoma deťmi s príjmom do 2 800 eur mesačne. Je to oveľa širší rozsah ako pri súčasnom nájomnom bývaní. Pozitívnom novej úpravy je aj to, že ak sa platy nájomníkom zvýšia, byt nebudú musieť opustiť.
Komentáre