Aktuality
home
print
mail
Newsletter

Chcete dostávať pravidlené informácie o novinkách na našej internetovej stránke?

 

Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom v rokoch 1946 – 1949 ako súčasť povojnovej obnovy demokratickej československej štátnosti (Od Košíc po Štrbské Pleso) (Gunduličova 12, Bratislava, 26. Apríl 2018)

V uplynulom roku vydalo vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied knihu s názvom: „Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom v rokoch 1946 – 1949 ako súčasť povojnovej obnovy demokratickej československej štátnosti.“ Historik PhDr. Juraj Purgat, CSc. prijal pozvanie Klubu Nového slova, Inštitútu ASA a Ústavu politických vied SAV, aby prezentoval svoju monografiu. „Dňa 27. februára 1946 bola medzi Maďarskom a Československom podpísaná Dohoda o vzájomnej výmene obyvateľstva.„ Záujem o výmenu je oveľa väčší, ako to predpovedali maďarskí politici. Za necelé dva mesiace, pokým trvala oficiálna lehota prihlasovania, bolo na súpise ČSPK prihlásených vyše 95 tisíc záujemcov.

Akt dejinnej spravodlivosti“, ako na Slovensku vítali prvé transporty, sa pri prvom rozbehu „zasekol“. Nie však nadlho. Koncom mája 1947 sa v Piešťanoch stretávajú predstavitelia oboch zainteresovaných vlád, minister zahraničia Maďarska J. Gyöngyösi a štátny tajomník MZV ČSR V. Clementis, aby problém vyriešili. Ukázalo sa, že Maďarsko napriek jeden a pol roka od podpisu dohody nebolo pripravené na skutočnú výmenu. Pôvodný plán rátal, že sa mesačne vypravia z každej strany transporty s výmenou 2 000 rodín. Prísun transportov nebol organizačne zvládnutý, hromadili sa na väčších staniciach, a keď sa aj dostali na určené miesto zas bol problém v tom, že ich nemohli vyložiť, pretože tam neboli pripravené potrebné usadlosti. Na žiadosť maďarskej vlády bola prepravná kvóta znížená na 1 440 rodín mesačne. Napriek týmto peripetiám, neraz zámerne vyvolávanými neprajníkmi výmeny, ktoré so sebazaprením prekonávali vracajúci sa Slováci, výmena pokračovala až do konca roku 1948. Podľa údajov zo Záverečnej správy ČSPK zo dňa 9. augusta 1948 sa z celkového počtu 95 421 prihlásených Slovákov na presídlenie z Maďarska presídlilo do ČSR ku koncu roku 1948 spolu 73 273 osôb. Väčšinou boli osídlení v oblastiach od Bratislavy, Šamorína, Dunajskej Stredy, Komárna, Šali, Galanty, Nových Zámkov, Štúrova, Levíc, Rimavskej Soboty až po Košice. Presídlenci sa museli s mnohými vecami vyrovnávať, za pochodu ich riešiť a zvykať si na nové prostredie, ktoré – treba po pravde povedať – nebolo voči nim vždy žičlivé. Boli to veľké zmeny v kultúre, tradíciách, zvykoch aj v živote. Presídlenci veľmi ťažko niesli fakt, že boli presídlení medzi maďarské obyvateľstvo, a najmä, že boli rozptýlení do viacerých obcí. Rozptýlenie medzi maďarské a neevanjelické obyvateľstvo do viacerých, aj keď susediacich obcí, považovali za veľkú nespravodlivosť, ako aj nesplnenie sľubov pri agitácii na presídlenie. Maďarské obyvateľstvo malo spočiatku veľmi rezervovaný až odmietavý vzťah vzhľadom na to, že prišli namiesto vysídlených členov ich rodín. Nedôvera a uzavretosť týchto skupín obyvateľstva sa postupne znižovala a prostredníctvom kultúrnych a spoločenských udalostí si k sebe postupne hľadali cestu.“ (http://www.noveslovo.sk/c/Navrat_na_rodnu_zem - text je výberom z článku J. Purgata). Monografia J. Purgata je prínosom najmä z pohľadu doteraz málo preskúmaných udalostí sprevádzajúcich presun obyvateľstva medzi povojnovým Maďarskom a Československom. Na základe výpovedí ľudí a archívnych materiálov J. Purgat spracoval tému, ktorá je mnohokrát účelovo manipulovaná a skresľovaná len pre prospech politizujúcich výkladov histórie.
Fotogaléria
Komentáre