Aktuality
home
print
mail
Newsletter

Chcete dostávať pravidlené informácie o novinkách na našej internetovej stránke?

 

Trump: Americká tradícia a globálna budúcnosť (Gunduličova 12, Bratislava, 19. Január 2017)

V súvislosti s prezidentskými voľbami v Spojených štátoch amerických, v ktorých zvíťazil D. Trump, predniesol profesor Oskar Krejčí prednášku, v ktorej konfrontoval nedávno zverejnenú prognózu amerických spravodajských služieb do roku 2035 a doposiaľ známe výroky D. Trumpa a plány novej Trumpovej administratívy. Najnovšia prognóza bola zverejnená pod názvom „Paradox pokroku.“ Podľa O. Krejčího je prejavom prehlbujúceho sa pesimizmu je tu viditeľný posun od predstavy USA ako prvného medzi rovnými. Nachádzame v nej tri scenáre budúcnosti pod názvami: Ostrovy, Orbity a Komunity. Scenár vývoja pod názvom „Komunity,“ predstavuje globalizáciu, ktorá panovala „v západnej“ predstave asi štyri desaťročia a bola typická pre uvažovanie všetkých predchádzajúcich administatív už od B. Clintona.

Výsledkom mal byť svet, kde na jednej strane fungujú lokálne, decentralizované správy a súkromní aktéri, na druhej strane medzinárodné organizácie a nadnárodné monopoly, samozrejme s rozhodujúcim vplyvom USA, ale bez vplvu štátu. Ide o globalizáciu v predstave westernizácie. Scenár s názvom „Orbity,“ vykresľuje svet, kde sa okolo mocností vytvárajú sféry vlivu. Cieľom týchto aliancií je udržiavať stabilitu vnútri mocností. To predpokladá nárasť nebezpečenstva konfliktov medzi štátmi. Prognóza označuje USA za zástancu politiky odmietajúceho sféry vplyvu. Je to však podľa O. Krejčího len prejavom nacionalistickej politiky dvojakého metra, kde tradične USA hovoria, že to čo robia oni je niečo iné ako robia ostatné štáty, pretože to robia v mene najlepšej možnej vlády, teda ich vlády. O. Krejčí ako príklad uviedol rok 1823, kedy bola vyhlásená Monroeova doktrína, ktorá označila celú Latinskú Ameriku za výhradnú sféru vlivu USA. Dodnes USA pokračujú v tejto politike a vyhlasujú, že oni sa môžu vmiešavať všade a ostatní sa nemôžu brániť. Prognóza ďalej hovorí, že štáty začnú klásť dôraz na vlastnú ekonomickú a fyzickú bezpečnosť. To nastane podľa prognózy po dlhom období malého alebo nulového ekonomického rastu. Narastie protekcionizmus a zníži sa podpora medzinárodných inštitúcií. Vyzerá to tak, že tento model má v prognóze odrážať Trumpovu víziu USA. Zostavovatelia prognózy sa zamýšľajú aj nad stárnutím populácie v „západnom“ – bohatom svete. Objavije sa formulácia „chronicky mladé krajiny.“ Ide o štáty s priemerným vekom 25 rokov a menej, teda o pás afrických a ázijských krajín od Pakistanu po Somálsko, čo považujú za ohnisko nestability a migrácie, avšak tvorcovia sa nezamšľajú nad otázkou, prečo existuje tento stav. Objavuje sa aj otázka prečo je stále ťažšie vládnuť. Príčinu vidia v rastúcich požiadavkách verejnosti a obmedzených možnostiach vlád. To je však stará téza neokonzervatívcov, v prognóze v podaní liberálnej skepsy. Neokonzervativci videli východisko v návrate k tradičnému americkému individualizmu. Podľa prognózy je to však nemožné, pretože tu máme hodnotovú krízu. Vytráca sa vraj niečo, čo prognóza nazýva „tradičná západná tolerancia.“ Uvedený pojem O. Krejčí podrobil kritike a položil si otázku: „Ako dlho musí byť určité správanie deklarované, aby sa stalo tradíciou? Podľa O. Krejčího prognóza odráža sklamanie odchádzajúcej americkej administratívy, ktoré je citeľné napr. v tézach o erózii tolerantnosti a inkluzívnosti v západných spoločnostiach. Je to videteľné v predstave, že do demokratického vládnutia preniká autoritárstvo. Profesor Krejčí upozorňil, že americkú politiku nemôžeme vnímať cez európsku, pretože americká politická kultúra je odlišná. Politika tu vyrastá z iných základov ako v Európe, preto ani prognózovanie politiky novej Trumpovej administratívy nie je možné bez znalosti jej zákonitostí. Trump navyše preberá administratívu vo veľmi zlom období ekonomickej stagnácie a veľkej kriminality. Politické elity USA sú silne rozštiepené, podobne ako sa to dialo po vojnách v Kórei či v Iraku. Médiá zostali na pozíciách Obamovsko-Clintonovského videnia politiky.
Komentáre