Aktuality
home
print
mail
Newsletter

Chcete dostávať pravidlené informácie o novinkách na našej internetovej stránke?

 

Slovensko a európske fondy (Gunduličova 12, Bratislava, 19. Apríl 2018)

Výsledky a vyhliadky politiky súdržnosti v kontexte sociálnych, ekonomických a environmentálnych trendov. Politika súdržnosti je najdôležitejšou investičnou politikou EÚ. Na roky 2014-2020 disponuje tzv. „politika súdržnosti EÚ“ finančnými prostriedkami v objeme viac ako 350 mld. Eur. Je určená pre všetky regióny EÚ. Regióny sú rozdelené na základe ich hrubého domáceho produktu (HDP) na rozvinutejšie, prechodné alebo menej rozvinuté. V závislosti od toho môžu fondy poskytnúť od 50 % do 85 % celkového financovania projektu. Hlavným cieľom tejto politiky je zvýšiť konkurencieschopnosť európskych regiónov a miest, čím sa podporí rast a tvorba pracovných miest.

Vedúci Prognostického ústavu SAV Richard Filčák vo svojej prednáške informoval o výsledkoch štúdie, ktorá nielen hodnotila dosiahnuté výsledky kohéznej politiky za celé obdobie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ale pomenoval aj výzvy, ktoré pred Slovenskom v tejto oblasti stoja. Podľa výsledkov analýzy najviac finančných prostriedkov z tzv. „eurofondov“ smerovalo do Žilinského a Košického kraja, celkovo potom na juh SR. Vďaka kohéznej politike sa veľa investovalo do zlepšenia infraštruktúry, IT technológií, zásobovania vodou atď. SR sa podarilo prekročiť stanovené strategické ciele napr. v oblasti zamestnanosti a HDP na obyvateľa, ale stagnujeme v oblasti vedy a výskumu, napr. máme málo patentov a index inovatívnosti je slabý aj napriek značným investíciám do tejto oblasti. V súčasnosti SR zažíva hospodársky progres. Vidíme to aj v porovnaní s okolitými štátmi a keď sledujeme HDP na obyvateľa. Náš rast nebol automatický a pokles nastal za sledované obdobie (2005-2015) napr. u Slovinska, Fínska, Veľkej Británie a ďalších. V SR sa dajú za tzv. zóny rastu označiť oblasti, kde boli postavené diaľnice. Stále však u nás pretrváva dvojrýchlostný regionálny vývoj a nie je celkom jasné, či sa zaostávajúce regióny dajú naštartovať, pretože aj napriek veľkým investíciám, zatiaľ nenastal rast. R. Filčák spomenul príklad Brna, kde boli nasmerované veľké investície z kohéznej politiky EÚ a región prudko rástol, ale jeho rast je podporený aj vhodnou geografickou polohou neďaleko iných bohatších regiónov. Preto R. Filčák vyjadril pochybnosti o možnostiach rastu niektorých regiónov SR, keďže majú vo svojej blízkosti len ďalšie nerozvinuté oblasti v susedných štátoch. Do budúcnosti musíme dbať na vhodný výber oblastí, do ktorých chceme investovať eurofondy, napr. oblasť sociálnej inklúzie – dobrý príklad máme v Poľsku, tam sa darí pomocou fondov EÚ znižovať mieru chudoby. Poliaci majú aj inú politiku priťahovania pracovnej sily. Už dnes tam legálne a s podporou vlády pracuje asi 2 mil. Ukrajincov, čo zabezpečuje kontinuálny rast regiónov. Veľká výzva stojí v tejto súvislosti pred nami po roku 2020, teda v období, kedy bude ukončené aktuálne programovacie obdobie. SR je mimoriadne ohrozená automatizáciou v priemysle, pretože veľká časť investícií, ktoré u nás vytvárajú pracovné miesta bude stále viac automatizovaná, čo ohrozí mnohé pracovné miesta. Obrovský problém je už prebiehajúci pokles obyvateľstva v okrajových oblastiach východného Slovenska, ďalší problém je v školstve v súvislosti s odchodom študentov do okolitých štátov najmä v technických a medicínskych odboroch. Musíme rátať aj s tým, že po roku 2020 nastanú zmeny v kohéznej politike EÚ, nevieme síce presne aké, ale mnohé oblasti napr. v Španielsku, Grécku, Taliansku pravdepodobne vzhľadom na svoj hospodársky pokles pribudnú medzi poberateľmi eurofondov a odchod Veľkej Británie spôsobí zníženie objemu peňazí určených pre kohéznu politiku. Už dnes cítime tlak EÚ na klimatické ciele, napr. ukončenie ťažby hnedého uhlia, viac investícií pôjde do napr. do protipovodňových opatrení, do poľnohospodárstva (zavlažovanie). Slovensko si preto musí určiť priority vo vzťahu svojmu budúcemu rozvoju a k EÚ.
Komentáre