Aktuality
home
print
mail
Newsletter

Chcete dostávať pravidlené informácie o novinkách na našej internetovej stránke?

 

Programová práca SMERu-sociálna demokracia - výsledky a skúsenosti (Bratislava, 2. Máj 2005)

Doc. JUDr. Robert Fico, CSc. poslanec NR SR, predseda SMERu-sociálna demokracia Na úvod, dovoľte mi vážení priatelia, aby som aj ja poďakoval nášmu priateľovi a kolegovi z Nemecka, pánovi Zöpelovi za jeho vystúpenie. A naozaj, pretože má dostatok informácií o slovenských pomeroch, verím, že príjme naše pozvanie na podobné podujatia, najmä teda na významnú medzinárodnú konferenciu organizovanú na jeseň tohto roku...

„Programová práca SMERu-sociálna demokracia - výsledky a skúsenosti“
Doc. JUDr. Robert Fico, CSc.
poslanec NR SR, predseda SMERu-sociálna demokracia
 
(prepis vystúpenia)
 
Na úvod, dovoľte mi vážení priatelia, aby som aj ja poďakoval nášmu priateľovi a kolegovi z Nemecka, pánovi Zöpelovi za jeho vystúpenie. A naozaj, pretože má dostatok informácií o slovenských pomeroch, verím, že príjme naše pozvanie na podobné podujatia, najmä teda na významnú medzinárodnú konferenciu organizovanú na jeseň tohto roku.
            Nedá mi, aby som predtým ako začnem v podstate moje vystúpenie, ešte nepoďakoval aj organizátorom tohto zaujímavého stretnutia, teda najmä FES a inštitútu ASA. Osobitne je to predovšetkým pán Petráš, Vlado Faič, Boris Zala, ktorí sa angažovali v príprave tohto stretnutia. A ukazuje sa, že tak ako sú aj pravicové strany schopné si zorganizovať zázemie takéhoto charakteru, tak aj SMER – sociálna demokracia sa v tomto vyrovnáva pravicovým politickým zoskupeniam.
            Teraz ale k môjmu vystúpeniu, ktoré bude mať samozrejme vnútroštátny rozmer. Ja sa necítim byť v žiadnom prípade expertom na problematiku programu sociálnej demokracie na úrovni Európy. Ale poviem niekoľko skúseností, niekoľko postrehov z vývoja, predovšetkým od roku 1999, kedy SMER vznikol ako samostatná politická strana.
            Predovšetkým chcem zdôrazniť, že sociálno – demokratický potenciál bol v SMERe od samého začiatku. Toto nikto nemôže spochybňovať. A vychádzal na povrch podľa toho, nakoľko tento potenciál bol vyťahovaný politickým prostredím.
            V roku 1999 tu bol zatiaľ iba rok vládnutia veľmi zvláštnej koalície, ktorej súčasťou bola aj Strana demokratickej ľavice. Pôsobenie pravicovej vlády nebolo tak vypuklé, ako nastalo v roku 2002, potom čo SDĽ už v tejto vládnej koalícii nebola. Aj preto ten potenciál sociálno – demokratický bol skrytý, nevyšiel na povrch. A my sme sa skrývali za vyjadrenia typu – pragmatické riešenia. Potom sa zrazu urobil prvý krok – SMER -Tretia cesta. Ale v roku 2002, po tom, čo boli evidentné prvé výsledky pravicového vládnutia a vznikla čisto pravicová vláda, potenciál sociálnej demokracie v SMERe vyšiel úplne na povrch na decembrovej programovej konferencii v roku 2002, kedy sme jasne povedali: SMER ide cestou klasickej štandardnej európskej sociálnej demokracie. Hovorím to úmyselne na úvod, aby neboli žiadne pochybnosti, aké úmysly boli v tom roku 1999 pri zakladaní tohto politického subjektu.
            Rád by som moje vystúpenie, a nebude moc dlhé, rozdelil do 6 krátkych vstupov. Prvý vstup sa bude týkať súčasného postavenia. Budem hovoriť o sociálnej demokracii. Teraz zabudnime na to, s kým bola sociálna demokracia kedy spájaná. Hovoríme o myšlienkovom a hodnotovom prúde. Chcem teda povedať niekoľko úvah o súčasnom postavení sociálnej demokracie na slovenskej politickej scéne.
            Predovšetkým je tu obrovská odlišnosť v porovnaní s Maďarskom, Poľskom a Českou republikou, pretože posledných 8 rokov povedzme v Českej republike sme svedkami sociálno – demokratickej vlády. V Maďarsku takisto sú momentálne pri moci socialisti. V Poľsku, napriek obrovským ťažkostiam, ktoré sú tam, stále ešte pretrvávajú niektoré mocenské ambície stredoľavých subjektov. Ak, a určite sa nenahnevajú moji kolegovia z SDĽ, bývalej SDĽ, nebudeme SDĽ považovať za ten typický sociálno – demokratický prúd v rokoch 1998 – 2002, tak je tu 8 rokov pravicová vláda, a preto je dnes postavenie sociálnej demokracie na Slovensku iné, inak vnímané, inak chápané ako napríklad v Českej republike, s ktorou by ja som najradšej porovnával Slovenskú republiku, vzhľadom na blízkosť, históriu aj na podobnosť v ekonomických a spoločenských podmienkach.
            Verejnosť má na Slovenku prvýkrát praktické skúsenosti s pravicovou vládou. Prvýkrát verejnosť môže pocítiť a povedať: áno, už vieme, čo to znamená mať pravicovú vládu. To tu nikdy nebolo. Pamätáme sa, ako vznikali vlády. V roku 1992, v roku 1994, koalícia HZDS, Slovenská národná strana, Združenie robotníkov Slovenska. Potom v roku 1998 ešte vstup SDĽ. Ale teraz majú občania SR jasnú predstavu, čo je to mať neoliberálnych politikov pri vládnom kormidle. Preto na Slovensku vzniká veľmi špecifická situácia v tom, že kým v našich susedných krajinách s vysokou pravdepodobnosťou dôjde k výmene posádky, tak na Slovensku sa vytvorili všetky predpoklady na to, aby takáto výmena posádky nastala. A aby Slovensko išlo sociálno – demokratickou cestou, teda inou, ako išlo za posledných 7, alebo povedzme 8 rokov, lebo všetci pripúšťame, že voľby budú až v roku 2006.
            Sociálna demokracia má dnes na svoju politiku na Slovensku optimálne podmienky. Teraz hovorím politologicky a nie z hľadiska verejnosti, lebo verejnosť nemá optimálne podmienky na život. Ale ako sociálna demokracia má optimálne podmienky na to, aby dosiahla to, čo je legitímnym cieľom každej politickej strany. Nechcem sa teraz venovať v žiadnom prípade tradičným výsledkom pravicového vládnutia. Predovšetkým týmito tradičnými výsledkami pravicového vládnutia sú obrovské rozdiely medzi regiónmi a obrovské rozdiely medzi ľuďmi. A o tom hovoril aj pán poslanec Zöpel.
Chcem však zdôrazniť, že niektoré veci táto pravicová vláda dotiahla do dokonalosti. Uvediem príklad – Zákonník práce, ktorý je dnes považovaný za jeden z najliberálnejších, dokonca v porovnaní s USA, alebo ďalšími krajinami, kde je neoliberalizmus na každodennom poriadku, je dnes SR v právnej úprave prepustenia zamestnanca najliberálnejšia pravdepodobne v Európe. Čiže veľmi ďaleko zašlo pravicové vládnutie na Slovensku v niektorých paradoxoch.
Okrem tých tradičných výsledkov pravicového vládnutia, teda rozdielov medzi regiónmi a ľuďmi, by som chcel pripomenúť nové fenomény, ktoré krajná pravica na Slovensko priniesla, a ktoré tu nikdy neboli. Pán Zöpel použil slovo „chudoba“ – 21 % na Slovensku. To tu nikdy nebolo. My sme sa neodvážili do roku 1998, dokonca ani do roku 2002, priznajme si to, hovoriť, že na Slovensku existovala chudoba. To je niečo, čo naozaj treba pripísať predovšetkým krajne pravicovému modelu. Druhý fenomén, ktorý tu nebol až tak vypuklý, je fenomén obrovského odcudzenia sa, obrovskej sociálnej vylúčenosti ľudí. Tretí fenomén, ktorý tu nebol v takomto rozsahu, je nerešpektovanie elementárnych pravidiel právneho štátu. Nikdy nebola taká neúcta k právnemu štátu ako sme dnes svedkami, najmä v posledných rokoch. Už ani nechcem hovoriť samozrejme o veciach v oblasti kultúry, pretože normálne sa hovorí, že keď zbrane rinčia, múzy mlčia. Mohli by sme to preložiť, že keď pravica vystrája, tak kultúra zaspáva. A naozaj na Slovensku sme svedkami aj tohto fenoménu. A chcel by som ešte povedať aj pánovi Zöpelovi – na Slovensku sa vyskytuje sociálna kriminalita, ktorú sme nepoznali. Samotné oficiálne inštitúcie priznávajú, že pomerne významná časť predovšetkým drobnej trestnej činnosti je páchaná z dôvodu veľmi nízkej životnej úrovne ľudí. To je niečo, čo sme nikdy nemali a čo sú fenomény krajnej pravice. Čiže záleží len od sociálnej demokracie, len od sociálnej demokracie, nakoľko tieto špecifické podmienky, veľmi veľmi optimálne pre verejnosť veľmi neoptimálne využije.
Ak charakterizujem súčasné postavenie sociálnej demokracie, musím povedať aj o dvoch zvláštnostiach. Prvá zvláštnosť je, že na Slovensku napriek obrovskej nespokojnosti verejnosti, je obrovská apatia verejnosti. Obraciam sa opäť na pána poslanca. Pán poslanec, neviete si predstaviť do akej miery je jednoducho klasický volič nepripravený zúčastniť sa možno podujatia alebo akcií, ktoré by boli vo Vašej krajine úplne normálne a bežné. My to vidíme. Stačilo, keď nemecká vláda oznámila svoj zámer urobiť určité opatrenia v sociálnej oblasti, okamžite sa zdvihla vlna odporu proti tomu. Čiže pracujeme s voličom, ktorý je veľmi apatický, ale na druhej strane je veľmi veľmi nespokojný s tým, ako sa vyvíja situácia. A druhá zvláštnosť je takmer stopercentný príklon médií k pravicovým reformám. Musíme aj s týmto pracovať na Slovensku, ak hovoríme o úlohe sociálnej demokracie. Dokonca by som povedal, že tento príklon k pravicovým reformám nie je rozumný alebo štandardný. On je nekritický. Dokonca použijem hrubý výraz – je kúpený. Pretože nečudujem sa médiám, že napríklad neodvysielajú žiadnu informáciu, ktorá sa týka rizík dôchodkovej reformy. Neurobia to, pretože do médií bolo natlačených možno niekoľko miliárd korún v podobe reklamy. Takže musíme pracovať aj s týmto fenoménom, ktorý možno iné krajiny nepoznajú, tá miera objektivity poskytovania informácií je určite vyššia ako je to u nás.
Rád by som sa ešte zastavil pri tých špecifikách. Ak hovorím o médiách aj o téme, ktorú otvoril pán poslanec Zöpel. A to je otázka zahraničných investícií, kde takisto slovenské médiá jednostranne sa prikláňajú, nekriticky, k podpore tejto myšlienky. Som presvedčený, a táto téza sa uplatňuje na Slovensku a začína prinášať prvé výsledky, že ak sa krajina opiera ako o komparatívnu výhodu o veľmi nízke mzdy, tak dlhodobo krajina vytvára predpoklady na nízku životnú úroveň. Táto poučka na Slovensku platí tak, ako možno málokde v iných krajinách. Čiže ak my dnes vidíme príchod zahraničných investorov a tí sa netaja, že je to hlavne najmä kvôli nízkym mzdovým nákladom, tak dlhodobo zakladáme na Slovensku perspektívu nízkej životnej úrovne. Je veľmi dobrá otázka, že kedy odídu títo investori. Pri jednej návšteve, isteže mohol by to potvrdiť pán poslanec Paška, mohol by to potvrdiť pán primátor Trebula z Košíc, nám to povedal jeden investor v košickom priestore, je to v oblasti tej známej obce Kechnec, keď povedal: „Rozdiel medzi mzdovými nákladmi, ktoré sú najpodstatnejšie, je 700 %. To znamená, že je ešte obrovský časový priestor pre investora, aby tu dokázal na našom území zotrvať.“ Ale je to niečo, čo len znamená, že sa opierame predovšetkým o túto komparatívnu výhodu.
Druhá oblasť, ktorej sa chcem v krátkosti venovať je, v čom spočíva hlavná úloha sociálnej demokracie za týchto zvláštnych okolností. Teda, čo sa od nás očakáva ako od politického subjektu. My musíme, vážení priatelia, presvedčiť verejnosť. My o tom nepochybujeme. My sme presvedčení sami o svojej pravde aj o tom, že to, čo hovoríme, má zmysel a logiku. Ale musíme presvedčiť slovenskú verejnosť, nielen laickú, ale aj odbornú. Po prvé, že existuje iný model riadenia štátu, spoločnosti a ekonomiky. Model, ktorý by som nazval – sociálno – demokratický. Pretrváva veľké nebezpečenstvo, a tento obraz sa postupne vytvára, že pravica poskytuje jediný model. Že neexistuje žiadna iná alternatíva. A všimnite si v poslednom čase útoky predsedu vlády SR na myšlienky socialistické alebo sociálno – demokratické - aj keď povedal, že Európe hrozí socializmus, že Európe hrozia socialistické myšlienky. Čiže musíme presviedčať verejnosť, vtedy budeme úspešný, že takýto model existuje.
Pán poslanec, toto aj Vás prosím, aj v priebehu dnešného dňa, ak budeme hovoriť o tom s ďalšími ľuďmi, treba presviedčať slovenskú verejnosť, že sú krajiny, ktoré riadia iným spôsobom krajinu, ekonomiku, ako to robí slovenská pravicová vláda.
Po druhé, musíme presvedčiť verejnosť, že tento model je spravodlivejší pre ľudí a vytvára predpoklady pre dôstojnú životnú úroveň. Dokonca sa mi zdá, že kým možno v Nemecku vedú teoretickú diskusiu o hodnotách, že či hodnota je taká alebo onaká, my bojujeme na Slovensku o elementárnu dôstojnosť ľudského života. A slovo „dôstojnosť“ by sa asi malo stať hlavným výrazom akéhokoľvek programu, ktorý predstavíme v najbližšom období. Dôstojnosť. S týmto slovom pracovala SDĽ v minulosti. My sa musíme k tomuto slovu vrátiť. Čiže my ideme na podstatu. Neideme dnes do teoretických alebo iných úvah.
A po tretie. Musíme presvedčiť verejnosť, že z pohľadu rastu ekonomiky je tento model rovnako efektívny, ak nie efektívnejší ako model, že trh všetko vyrieši. Je bez akýchkoľvek diskusií, že rast ekonomiky je základom. Musíme zabezpečiť trvalo udržateľný rast, ale rovnako podčiarkujem, že odmietame takú reálnu ekonomickú politiku, ktorej jediným fetišom je rast ekonomiky. My nemôžeme podporovať rast ekonomiky tým, že likvidujeme sociálnu spoločnosť. Rast ekonomiky a budovanie sociálnej spoločnosti pre sociálnu demokraciu musí ísť ruka v ruke. Toto je ten model, ktorý ponúkame slovenskej verejnosti. Dokonca, a to chcem poprosiť mojich kolegov, ktorí tu sedia, ktorí robia reálnu politiku, je mimoriadne životne dôležité dôsledné presadzovanie tohto sociálno – demokratického modelu. My sa nesmieme báť ísť do dôsledkov v niektorých bodoch. Uvediem príklad, spomínal som - novelizácia Zákonníka práce. Okamžite sa ozvali predstavitelia zamestnávateľov, ktorým samozrejme vyhovuje mimoriadne flexibilný liberálny spôsob nakladania so zamestnancami. Ale úspešnosť je v tom, že budeme dôslední a budeme presadzovať normálny Zákonník práce, ktorý je európsky a štandardný. A nie taký, ktorý vyhovuje zamestnávateľom.
Ďalej je to otázka daňovej politiky. Veď hovoríme tu opakovane, že určitá miera progresivity je veľmi dôležitá. Rovnako hovoríme aj ďalšie veci v súvislosti s daňami. My nemôžeme ustúpiť len preto, že médiá na základe zákazov, ktoré prichádzajú z pravicového prostredia, vytvárajú obraz, že rovná daň, či už ide o daň z príjmu alebo jedna sadzba DPH je jediné riešenie pre Slovensko. Musíme byť principiálni. Niekedy sa nám možno zdá, že ideme do súbojov, ktoré prehrávame mediálne, ale ja verím, že ich neprehrávame v mysliach obyčajných ľudí, ktorí si to vedia zrátať. Nepodceňujme verejnosť, ktorá napriek obrovskému pretlaku si myslím vie, o čom hovoríme, ak hovoríme o našich hodnotách.
Chcel by som povedať aj to, že sociálno – demokratický model nie je určený pre 100 % voličov. Sociálno – demokratický model v našom ponímaní na Slovensku, berúc do úvahy 114 politických strán, berúc do úvahy 8 alebo 9 strán v parlamente, je určený pre cieľovú skupinu 40 – 50 % ľudí. Koľko z tejto skupiny sme schopní dostať na našu stranu, získať si, je len opäť vecou našej šikovnosti. Tu by som chcel pánovi poslancovi Zöpelovi zdôrazniť, že pozorne som ho počúval, najmä pokiaľ išlo o otázky kultúrnej a národnej identity, že vzťah k národným menšinám alebo národnostným menšinám, aby som bol úplne presný, chceme formulovať na základe tohto sociálno – demokratického modelu. Teda my chceme oslovovať ľudí v iných skupinách národnostných, nie na princípe toho, že či budeme väčší národovci ako iná skupina, ale tým, že im budeme poskytovať efektívny model lepšieho života, dôstojnejšieho života. Aj informácia, ktorú tu môžem povedať, že SMER – sociálna demokracia úspešne nadväzuje na úspechy, ktoré v minulosti SDĽ mala predovšetkým u maďarskej národnostnej menšiny, pretože už dnes SMER – sociálna demokracia oslovuje 5 % zo všetkých voličov maďarskej národnosti. 5 %. Žiadna iná strana nemá takýto podiel medzi príslušníkmi maďarskej národnosti ako má SMER – sociálna demokracia. Som presvedčený, že to je preto, že sme veľmi tvrdí a razantní pri presadzovaní sociálneho modelu. Rovnako poviem aj písmeno B, to je tiež zaujímavé, že máme absolútne dominantné postavenie medzi občanmi slovenskej národnosti, žijúcimi na zmiešanom území. Čo je veľmi zaujímavá kombinácia.
Tretí okruh veľmi stručne – programová práca SMERu – sociálna demokracia. Na jednej strane je táto programová práca realizovaná v osobitných podmienkach krajne pravicovej vlády. Na strane druhej ju nemožno izolovať od okolia. Jednoducho, je mimoriadne dôležité koordinovať všetky programové aktivity predovšetkým s krajinami s podobnými spoločensko - ekonomickými podmienkami. Čiže, nemáme záujem v SMERe – sociálnej demokracii sa tváriť, že sme nejaký ostrov, že je to tu iné. Nie. Sú určité veci, kde chceme a máme záujem spolupracovať. Tu vidím dve možnosti smerovania takejto koordinácie. Je to predovšetkým aktívna koordinácia týchto aktivít dovnútra. Najmä by som privítal, keby sme preberali viacej skúseností z praktickej realizácie sociálno – demokratického modelu v Českej republike. Najmä v Českej republike. Máme veľa dôvodov považovať tento model za ekonomicky aj sociálne úspešný. Všimnite si, ako to dopadlo vo vzťahu k verejnosti. Slovenská verejnosť je informovaná o situácii v Čechách len vtedy, ak pán Gros nevie vysvetliť financovanie svojho bytu. Toto bola hlavná medializácia situácie v Čechách. Ale nikto už nehovorí, že hlavné ukazovatele – nezamestnanosť, inflácia, rast ekonomiky, prílev zahraničných investícií, mzdy a cenové relácie sú podstatne podstatne lepšie ako je tomu v SR. Preto, ak máme koordinovať tieto veci dovnútra, musíme čo najviac spolupracovať s ČR, pretože tam sa tento model ukázal ako úspešný. Druhá vec je, prečo česká sociálna demokracia prehráva. Určite neprehráva preto, že tieto výsledky dosiahla. Podľa mňa prehráva preto, lebo tieto výsledky nevie odprezentovať vlastnej verejnosti a nevie ich predať tak, ako by ich možno predala iná politická strana. Rovnako, ak hovorím o aktívnej koordinácii dovnútra, je treba v našej programovej výbave aktívne reagovať na vývoj aj v takých krajinách ako je napríklad Nemecko, kde veľmi citlivo verejnosť reaguje na akékoľvek posuny v sociálnom štáte. Akonáhle niekto, kto je v sociálnej demokracii hovorí o obmedzení sociálneho štátu, okamžite to vyvoláva negatívne reakcie v európskej verejnosti.
Pokiaľ ide o aktívnu koordináciu navonok. U nás sa z krajín EU presadzuje pravicový model najagresívnejšie. Neviem, či je taká krajina, kde by takto išli, ako sme toho svedkami na Slovensku. A nečudujem sa preto, že podpora niektorých prvkov tohto pravicového modelu je veľmi intenzívna najmä zo strany silných medzinárodných finančných a ekonomických združení a privátneho sektoru. Dokonca táto podpora je tak silná, že sú ňou konfrontované aj sociálno – demokratické vlády v Európe. No ja sa nečudujem, že napríklad v ČR, ale predpokladám, že aj v Nemecku môže byť sociálno – demokratická vláda konfrontovaná s tým, že prečo sa nezavedie rovná daň 19 % alebo zníži sa daň 19 % z príjmu, prečo sa neurobí jedna sadzba DPH a prečo sa neprenesie hlavná ťarcha na spotrebné dane. Tu sme pripravení, pán poslanec, a to určite ponúkneme každej krajine, kde je sociálno – demokratická vláda, ponúknuť všetky naše najlepšie skúsenosti, aby sme varovali sociálne demokracie v Európe pred krokmi, ktoré sú atraktívne pre privátny a finančný sektor, ale prinášajú katastrofálne výsledky pre verejnosť.
Len niekoľko čísel z tej slávnej daňovej reformy. Vážení priatelia, trikrát sme sa pokúšali toto pretlačiť cez médiá, ani raz médiá tieto čísla neuverejnili. Tak ich zopakujem aspoň tu. Pokiaľ ide o daň z príjmu fyzických osôb - v roku 2004 sa vybralo o 5,6 miliardy korún menej ako v roku 2003. Pokiaľ ide o daň z príjmu právnických osôb, vybralo sa o 0,5 miliardy korún viac, to je neutrálny fiškálny výsledok. Ale pokiaľ ide o DPH a spotrebné dane, vybralo sa o 21 miliárd korún viacej v roku 2004 ako v roku 2003. čiže je zrejmé o čo išlo v daňovej reforme. Išlo o prenos ťarchy na nepriame dane a pri priamych daniach došlo k takým výsledkom ako som uviedol. Čo je ale najpodstatnejšie, sme to merali aj na odvodové zaťaženie a záver je jednoduchý. Celkové daňové a odvodové zaťaženie fyzických osôb pri priemerných a podpriemerných príjmoch je vyššie po zavedení daňovej reformy ako to bolo v roku 2003. Tak potom komu slúžila daňová reforma? Reforma je reformou vtedy, ak slúži väčšine. A nie vtedy, ak slúži nejakej malej 10 alebo 15 % menšine. Toto sú všetko informácie, ktoré sme pripravení poskytovať, hovoriť o nich a dokonca budeme maximálne podporovať aj činnosti inštitútu ASA, nadácie FES, aby sme vypracovali naozaj kvalitné analýzy, ktoré sa budú opierať o konkrétne čísla, ktoré nebudú spochybniteľné.
Štvrtý okruh, veľmi stručne. Obrovskou výhodou a prednosťou, ktorú máme a má ju zdôrazňujeme, hoci sme sa o to pokúsili na seminároch, ktoré sme organizovali na pôde SMERu, ale ja pri iných príležitostiach, je článok 55 Ústavy SR. Veď nám Ústava SR priamo vytvára predpoklady na presadzovanie sociálno – demokratického modelu. Lebo hovorí, že Slovensko má byť krajina, ktorá má síce trhové hospodárstvo, ale toto trhové hospodárstvo musí byť sociálne a ekologicky orientované. A Ústavný súd SR pri jednej príležitosti dokonca povedal, že tie prívlastky – trhový, sociálny a ekologický – sú rovnocenné. Teda žiadny z nich nemá prednosť. Práve naopak, sú rovnocenné a navzájom sa podporujú. Čo je fantastická výhoda modelu, o ktorom hovoríme, že sa môžeme oprieť a hovoriť, áno, veď my hovoríme to, čo hovorí Ústava SR, a to čo robí vláda SR, súčasná, je príkro v rozpore s článkom 55 tejto ústavy. Rovnako je obrovskou výhodou solídne zakotvenie sociálnych práv v Ústave SR a ten náš program, na ktorom teraz intenzívne pracujeme, musí byť založený aj na ochrane tohto štandardu, aby nikdy nedošlo k minimalizácii týchto práv v podobe rôznych novelizácií, na ktoré sa chystá súčasná pravicová vláda.
Piaty okruh a potom ten záverečný, šiesty. V úvode som povedal - pokiaľ ide o sled vývoja sociálno – demokratického programu v SMERe, že najvýznamnejšie rozhodnutie bolo prijaté na programovej konferencii v decembri roku 2002, po voľbách. Mám taký pocit niekedy, že ani sami nedoceňujeme, čo sme v roku 2002 v decembri urobili a povedali, najmä ak to vidíme vo svetle atmosféry po voľbách v roku 2002. Bolo to najvýznamnejšie rozhodnutie – jasný príklon SMERu k sociálno – demokratickým hodnotám. Druhé najvýznamnejšie rozhodnutie, ktoré sme urobili, je rešpektovanie decembra 2002 v praktickej politike. Teda, nebolo to iba nejaké slovné vyhlásenie, ale my od roku 2002 sa snažíme robiť v praxi, najmä v NR SR, dôslednú sociálno – demokratickú politiku. Tretie rozhodnutie, mimoriadne dôležité – integrácia stredo-ľavého priestoru. Dnes sa už môžeme na ňu pozerať trošku s úsmevom. Ale ten úsmev sme nemali vždy na tvárach, lebo sme nevedeli, čo to prinesie a je tu podpredseda strany – Paľo Paška – veľký presadzovateľ integrácie. Zase využívam príležitosť na poďakovanie, pretože naozaj to, čo sme urobili v tejto oblasti je obrovský obrovský krok. A toto poďakovanie patrí aj predstaviteľom SDA, SDĽ a Sociálnej demokracie. Bez poradia teraz, pretože pochopili význam tohto procesu. A štvrté rozhodnutie, ktoré teraz robíme, je snaha o plnú medzinárodnú akceptáciu. Ja verím, že táto plná medzinárodná akceptácia bude zavŕšená v Izraeli – v Tel Avive a v Ramalláhu a že SMER – Sociálna demokracia bude definitívne zaradená do rodiny socialistických a sociálno – demokratických strán. Jednoducho programovo a hodnotovo musí SMER – Sociálna demokracia predstavovať stranu schopnú parlamentnej existencie bez ohľadu na kvalitu jej personálneho obsadenia. Čiže verejnosť, alebo určitá časť verejnosti sa musí vždy stotožňovať s nejakou stranou, ktorá má sociálno – demokratický program. To je minimálny program, ktorý musíme dosiahnuť.
Záver. Napriek tomu, že programová výbava SMERu sa postupne vyvíja od roku 1999, musíme si uvedomiť, že jej zdokonaľovanie nepôjde pred očami verejnosti. Tu skôr očakávam, že to bude práca viac-menej skrytá, ale taká práca, ktorá bude personálne, technicky aj obsahovo zabezpečená. Pretože to nieje iba práca poslaneckého klubu alebo práca politického vedenia strany. Tu musíme najmä vidieť úlohu tieňového kabinetu, tu musíme vidieť obrovskú úlohu inštitúcií, ktoré mienime podporovať – ASA, nadácia FES, ktorá predpokladám bude takisto absolútne nápomocná, ale aj ďalšie inštitúty, ktoré sa v tejto oblasti vyskytujú. Rovnako pôjdeme cestou odborných seminárov a konferencií, o ktoré médiá zvyčajne neprejavujú záujem, ale tu skôr ide o to, aby sme sa my prehĺbili v znalostiach a poznatkoch, najmä ak prídu takí skvelí experti ako je pán poslanec Zöpel. Pamätáte sa ako sme v roku 1999 a 2000 začínali s odbornými seminármi ku konkrétnym témam. Boli to naozaj praktické veci. Trebárs vznikol problém daňových únikov, okamžite sme reagovali, vznikol problém nezamestnanosti, okamžite sme reagovali. Dnes však tieto semináre a jednotlivé konferencie musia byť nasmerované k témam, ktoré si presne zadefinujeme, vytipujeme, a ktoré patria do programovej výbavy strany SMER. Tie okruhy sú úplne jasné. Je to predovšetkým finančná a sociálna udržateľnosť sociálneho systému, najmä dôchodkovej reformy, druhý okruh – nezamestnanosť a štrukturálne problémy trhu práce, tretí okruh – ekonomické, fiškálne a sociálne dôsledky daňovej reformy, štvrtý okruh – charakter hospodárskeho rozvoja, piaty – hospodárska súťaž a zneužívanie dominantného postavenia, šiesta – infraštruktúra a bytová výstavba a siedma – zdravotná starostlivosť, lieková politika, ôsma – samozrejme školstvo. Dokonca to školstvo by som posunul dopredu, pretože vždy hovoríme, že základom úspechu Slovenska je poznatková spoločnosť, teda spoločnosť založená na informáciách.
Vyvrcholením tejto etapy, vážení priatelia, musí byť programová konferencia SMERu. Ktorá musí mať už dnes presné kontúry, už dnes musíme vedieť, čo od nej očakávame a musí byť vyvrcholením nielen integrácie vnútornej, ale aj vonkajšej, ktorá, ako som už niekoľkokrát povedal, verím, bude zavŕšená 23. a 24. mája tohto roku. Programová konferencia, po ktorej volala aj SDA, aj Sociálni demokrati, aj SDĽ bude určite dôsledným a aj dôstojným zavŕšením tohto procesu, ale predovšetkým bude tým najnevyhnutnejším základom volebného programu. Pretože bez programovej konferencie, bez schválenia skutočného sociálno – demokratického programu, ktorého kontúry máme, sme veľmi ďaleko, len treba ho dostať do podoby čitateľnej a zrozumiteľnej, nie je možné postaviť atraktívny a predovšetkým realizovateľný volebný program na voľby v roku 2006. Držme si palce. Ďakujem pekne.

Komentáre