Aktuality
home
print
mail
Newsletter

Chcete dostávať pravidlené informácie o novinkách na našej internetovej stránke?

 

Minské dohody a výzvy pre slovenské predsedníctvo v Rade EÚ (Gunduličova 12, Bratislava, 30. Jún 2016)

Platnosť dohôd Minsk II končí a pri tejto príležitosti prijal JUDr. Branislav Fábry, PhD. pozvanie Inštitútu ASA a hodnotil rôzne aspekty situácie na Ukrajine a stav napĺňania uvedených dohôd, ktoré boli uzavreté v bieloruskom Minsku dňa 12. feburára 2015 medzi predstaviteľmi Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka pod záštitou OBSE. B. Fábry predstavil aj historický prehľad politických udalostí, ktoré významnou mierou prispeli k ústavnej kríze, ktorá na Ukrajine trvá dodnes, pričom práve ich riešenie a obnovenie ústavnosti v krajine by boli najlepším základom pre urovnanie situácie. Ústavné zmeny z roku 1996 totiž prispeli k postupnej destabilizácii krajiny. Už v roku 1995 bola zrušená autonómia Krymu, a potom nastala ústavná kríza.

Heslo „moc tvorí ústavu“ sa asi najviac aplikovalo na Ukrajine. Podľa B. Fábryho majdanská revolúcia doslova zdecimovala ústavu, keď hlavnými znakmi „Majdanu“ a jeho predstaviteľov sa stala neúcta k procedurálnym pravidlám a riešenie siruácie silou. Problém vidí B. Fábry aj v prístupe Európskej únie k riešeniu ukrajinskej krízy, keď ešte 21. 2. 2014 boli ministri zahraničných vecí EÚ garantami dohody s ukrajinským prezidentom Janukovičom, ale uvedenú garanciu nikdy nedodržali, pretože hneď na druhý deň bol Janukovič zvrhnutý. Dohody Minsk II mali prispieť k riešeniu troch hlavných tém – ústavno-právneho statusu Donbasu, problematiky zastavenia bojov v oblasti Donbasu a k ochrane ľudských práv. B. Fábry hovoril aj o prístupe oboch strán k vyriešeniu takých problémov akými je napr. jazykové sebaurčenie, účasť orgánov miestnej samosprávy na kreovaní súdov a prokuratúry v ľudových republikách, tvrba ľudových milícií na ochranu poriadku a kontrola východnej hranice. B. Fábry pripomenul aj ústavné dohody z Donbasu, ktoré obsahovali potrebu ústavnej garancie statusu, hovorí sa v nich o osobitnom statuse východných oblastí – nie o federácii krajiny – v akýchkoľvek dohodách sa nepoužíva slovo federácia. V dohodách z Donbasu sa objavila aj požiadavka na neutralitu oblasti a dohody hovoria aj o Donbase a jeho postoji k statusu Kyjeva. S koncom platonosti dohôd Minsk II zaznela aj bilancia ich úspešnosti. B. Fábry v tejto súvislosti povedal, že na východnej Ukrajine nenastalo obnovenie ústavných pravidiel, preto neexistujú ani garancie pre obyvateľstvo v oblasti ochrany ľudských práv, ochrany súkromného vlastníctva a s tým aj obnovenie hospodárstva oblastí. Kyjev sa nezriekol tvrdení, že na východe krajiny bojuje proti Ruskej federácii. Existujú aj názory, že scenár tzv. „zamrznutého konfliktu“ môže vyhovovať aj východným oblastiam. Kyjev neustúpil od podmienky kontroly hraníc a až potom chce povoliť konanie volieb na východe krajiny. V ohodách Minsk II je to však opačne a tak to chcú aj východné oblasti. Ústavná reforma sa mala uskutočniť do konca roka 2015, čo sa nestalo a dohody Minsk II neboli tiež naplnené. Ich dôležitosť je však podľa B. Fábryho v tom, že pomáhajú vytvoriť atmosféru mieru a obsahujú politické a právne požiadavky a návrhy, ktoré môžu byť základom budúcej politickej dohody.
Komentáre