Aktuality
home
print
mail
Newsletter

Chcete dostávať pravidlené informácie o novinkách na našej internetovej stránke?

 

Jan Keller: Evropské rozpory ve světle migrace (Bratislava, 21. September 2017)

Doc. Ilona Švihlíková a prof. Jan Keller prišli do Bratislavy predstaviť svoje nové publikácie, ktoré prinášajú veľmi podnetné zamyslenie nad súčasným stavom Európskej únie. Jan Keller sa vo svojej knihe zameral na rozpory, ktoré sú v súčasnosti príčinou najsilnejších rozporov vnútri Európskej únie. Migračnú krízu nepovažuje za prvotnú príčinu rozporov, ale za produkt dlhodobo zlej politiky únie a jej nečakaný následok. Kritizuje schizofrénnu politickú pozíciu únie v oblasti migrácie, ktorú presadzuje od roku 1995 aj v oficiálnych dokumentoch. Únia sa asi od uvedeného roku snaží do Európy pritiahnuť rádovo desiatky miliónov migrantov. Posledný oficiálny dokument venujúci sa politike migrácie je podľa autora z roku 2014. V ňom únia pokračuje v oficiálnej línii, ktorá chce do únie dostať kvalifikovanú pracovnú silu zo severnej Afriky a Blízkeho východu. Po vypuknutí migračnej krízy sa však stal opak – nekontrolovane sa do EÚ dostali veľké množstvá nekvalifikovanej pracovnej sily. Navyše

Jan Keller však príčiny prehlbovania nerovností v EÚ vidí najmä v postupnej likvidácii sociálneho modelu. Kladie si otázku, ako možno zaistiť solidaritu v Európe, ak jej stredné vrstvy chudobnejú? V čom je EÚ iná ako USA, ak v súčasnosti sú v nej sociálne nerovnosti na úrovni USA? Ak čísla dokazujú iné, potom počúvame len prázdne slová lídrov EÚ, ktoré sú od reality ďaleko. Príčinou narastajúcich nerovností v Európe je podľa autora spôsob prerozdeľovania. Málo sa hovorí o spôsobe napĺňania buselskej pokladnice. Nadnárodné koncerny vyvezú napr. z Českej republiky taký objem ziskov za rok, ktorý sa rovná príjmom krajiny z fondov EÚ za desať rokov. Následne sa veľké časti ziskov nadnárodných firiem stratia v daňových rajoch. Sociálny model a verejné služby sú dnes už financované prevažne strednou triedou, ktorá sa navyše neustále zmenšuje. Európska únia stále nevie donútiť nadnárodné korporácie zvýšiť podiel na mechanizmoch solidarity v rámci únie. Jan Keller preto predpokladá prehlbovanie divergencie medzi severom a juhom, východom a západom – pričom eurofondy budú schopné vyrovnávať len zlomok nerovností. Ak nedôjde k zvratu v daňovej politike únie, kedy by so systému prerozdeľovania začali viac prispievať najvyššie vrstvy, pocity nespravodlivosti budú len narastať. Následne Európe hrozí až tzv. statusová panika, ako v 20. a 30. rokoch 20. storočia, kedy stredné vrstvy stagnovali a robotníci si polepšili, čo viedlo k nárastu populizmu a následným spoločensko-ekonomickým zmenám, ktoré by si väčšina Európy určite nechcela zopakovať.
Komentáre