Aktuality
home
print
mail
Newsletter

Chcete dostávať pravidlené informácie o novinkách na našej internetovej stránke?

 

Ilona Švihlíková, Konstantinos Tsivos: Řecká tragedie (Gunduličova 12, Bratislava, 21. September 2017)

Doc. Ilona Švihlíková a prof. Jan Keller prišli do Bratislavy predstaviť svoje nové publikácie, ktoré prinášajú veľmi podnetné zamyslenie nad súčasným stavom Európskej únie. Ilona Švihlíková sa z pohľadu ekonómky spolu so žurnalistom Konstatinosom Tsivosom zamerala na odhaľovanie príčin tzv. gréckej dlhovej krízy. V knihe nechýba historické, ekonomické a politické pozadie vývoja Grécka, jeho politického systému a vývoja gréckeho dlhu. Autori odmietajú stereotypný pohľad, ktorý nám roky podsúvajú médiá, že za vzniknutú situáciu môže výhradne grécka vnútorná politika. Problémy Grécka spájajú s mocenským bojom vnútri EÚ a chybnou politikou najväčších veriteľov Nemecka a Francúzska. Úloha tzv. veriteľov pri modelovaní gréckej krízy podľa autorov dokazuje veľké demokratické deficity v prístupe voči Grécku. Viacerí významní predstavitelia svojími vyhláseniami podporili názor autorov, že v celom procese riešenia gréckeho dlhu je viacero významných pochybení.

Medzinárodný menový fond (MMF) prejavuje v súčasnej fáze záchanného mechanizmu neochotu podieľať sa na ňom. M. Draghi označil eurozónu za politický projekt a vyhlásil, že je neúplný. Autori upozorňujú nielen na zlé riešenia krízy, ale hlavne na skutočnosť, že grécka ekonomika sa od začiatku krízy zmenšila o štvrtinu, čo je porovnateľné s vojnovým stavom. Samotný MMF viacnásobne porušil svoje vnútorné pravidlá, keď sa zúčastnil záchranného programu, aj preto nechce podporovať posledne navrhnutý záchranný balík a tlačí na jeho úpravu. Autorom išlo podľa I. Švihlíkovej o ukázanie podstaty problému, že grécky dlh držali zahraniční veritelia – najmä Nemecko a Francúzsko. Od začiatku preto ide najmä o záchranu nemeckých a francúzskych bánk. Mimoriadne závažným javom je tiež prístup medzinárodných inštitúcií a samotnej Európskej únie ku Grécku, keď sa porušujú demokratické princípy rozhodovania a nerešpektuje sa suverenita členského štátu. Nesúhlas obyvateľstva alebo vlády členského štátu sa nebral do úvahy. Podľa I. Švihlíkovej je dôležité, aby sa o gréckom príbehu hovorilo, aby sme sa snažili podnietiť diskusiu o stave rozhodovania v rámci Európskej únie, aby sme ako občania členských štátov neakceptovali nedemokratické rozhodovanie. Podstatné je podľa nej to, kto drží v EÚ reálnu moc, kto tvorí agendu únie a v koho prospech je prijímaná agenda.
Komentáre