Aktuality
home
print
mail
Newsletter

Chcete dostávať pravidlené informácie o novinkách na našej internetovej stránke?

 

Fašizmus v sklenenej klietke liberálnej demokracie (Gunduličova 12, Bratislava, 31. Marec 2016)

V posledných rokoch sa po voľbách vo viacerých európskych štátoch dostali do parlamentov krajne pravicové politické strany. Klub Nového slova sa v spolupráci s Ústavom politických vied SAV a Inštitútom ASA podujal rozbehnúť diskusiu na tému vzostupu krajnej pravice v Európe. S hlavným referátom vystúpil Mgr. Erik Leško, PhD. a koreferát predniesol Mgr. Michael Augustín. Erik Leško sa vo svojom referáte zameral na samotný fenomén vzostupu krajnej pravice vo všeobecnosti a fašizmu v kontexte vývoja liberálnej demokracie. Za základnú myšlienku jeho vystúpenia je možné označiť kritické slová adresované súčasnej dobe: „Chýba nám normatívna koncepcia budúcnosti.“ V duchu tohto základného motívu sa E. Leško snažil vystihnúť podobu súčasného politického systému a jeho deformácií, keď hovoril o používaní falošných historických analógií v politickom boji, o historickom revizionizme, o postdemokracii, o tom ako liberálna demokracia skĺzla pod vplyv privilegovaných elít, o nahradení tzv. „masovej demokracie demokraciou obecenstva,“ kde kartelové politické strany len predstierajú súťaž.


Použil pojem postpolitická éra súčasnej politiky, kde sa využíva technokratická forma manažmentu, prevláda predstva, že neexistuje alternatíva voči tomu, čo pred sebou vidíme, dôsledkom čoho je „depolitizácia,“ keď sa nám politika predstavuje ako niečo neideologické, nepolitické... Formálna stránka demokracie zostáva, ale jej obsah sa mení. Tak ľudia ľahšie podliehajú aj rétorike krajnej pravice. Spomenul napr. „tatcherizmus“ ktorý bol chápaný ako okresávanie sociálneho štátu, avšak v skutočnosti jeho postupy a politiku dotiahol do dokonalosti „blairizmus.“ Sledujeme, ako sa ľavica už dlhšiu dobu nepúšťa do analýz spoločenských faktorov, ktoré spôsobujú nerovnosti, ale k nim pasívne pristupuje, vníma ich ako akýsi voluntaristický akt. To nám pripomína situáciu v predfašistickom Taliansku – tzv. transformizmus – kde ľavicovo-pravicoví koaliční zlepenci neponúkli alternatívu, neboli to ani sociálni demokrati, ani socialisti ale fašisti, ktorí ponúkli ľuďom alternatívu voči buržoáznej hegemónii. Práve na tomto príklade sa snažil E. Leško pripomenúť „fraškovité“ opakovanie tých istých chýb v súčasnosti. Ľavicové strany sa posunuli do stredu a uvoľnený priestor obsadzuje radikálna pravica, ktorá ako jediná chce ponúkať alternatívu. V posledných voľbách na Slovensku sme to videli v prezentovaní konfliktnej línie skorumpovaná elita verzus autentický ľud. E. Leško upozornil na stratégiu podprahového fašizmu, ktorý sa snaží posúvať parametre „možného.“ V celej Európe vidíme náznaky možnosti návratu nedemokratického antagonizmu. Bývalí voliči sociálnej demokracie vo Francúzsku volia stranu M. Le Penovej. V Holandsku, Belgicku, Rakúsku a v ďalších krajinách s modelom tzv. konsociačnej demokracie, vytváranie pravo-ľavých koalícií v konečnom dôsledku otvorilo priestor pre vzostup pravicovo-extrémistických strán a ich vstup do parlamentov. M. Augustín vo svojom referáte upozornil poslucháčov na zaujímavý koncept „militantnej“ alebo tzv. „brániacej sa demokracie.“ Poukázal na situáciu, v ktorej sme sa ocitli: nevieme kde sú hranice našej tolerancie, bojíme sa aby sme neboli diskvalifikovaní z demokratického spôsobu jednania. Trpíme strachom z toho, aby sa naša tolerancia neobrátila proti nám. Snaha ostrakizovať našich oponentov z verejného priestoru ešte neznamená, že sme demokrati. V rámci priblíženia konceptu tzv. militantnej demokracie hovoril M. Augustín o tom, že pod argumentom „ústavnej“ ochrany demokracie štátu sa mnohokrát v histórii použili nedemokratické postupy. Často sú používané argumenty, že v záujme ochrany tzv. demokratických hodnôt musia byť upierané práva tým, ktorí ohrozujú demokratické pravidlá, ktoré sú už zavedené. Práve kritika tzv. militantnej demokracie však poukazuje na to, že demokracia nie je predsa nejaký neobmedzený režim, ktorý by mal byť chránený osobitnými opatreniami. Kritika militantnej demokracie bola vedená aj z pozícií možností eliminovať ohrozovateľov demokracie. Militantná demokracia nevie vylúčiť antisystémové strany. Veď súčastné extrémistické strany vo svojich programoch aspoň formálne a rétoricky uznávajú demokratické mechanizmy, dištancujú sa od nacizmu, fašizmu, nacionalizmu a pod, nedovolia si spochybňovať zavedené demokratické procedúry, lebo to vágny pojem demokracie v jej liberálnej podobe umožňuje. Antisystémové strany však poznáme aj v inej podobe. Môžu fungovať ako veľké politické strany, ktoré majú podiel na moci, sú vládnymi stranami. Ide o tzv. zneužívaný konštitucionalizmus.“ Tu hovoril M. Augustín o príklade Maďarska a Turecka. Politická strana s podporou veľkej časti voličstva postupne mení demokratické pravidlá fungovania štátu vo svoj prospech prostredníctvom zmien ústavy, zákonov a pod. Takto vznikajú hybridné režimy, ktoré formálne uspokoja medzinárodné kontrolné mechanizmy, ale vnútorné kontrolné mechanizmy vertikálnej aj horizontálnej kontroly moci sú ohrozené alebo znefunkčnené. M. Augustín uviedol aj príklady dôsledkov štátnej represie voči antisystémovým stranám. Videozáznam z podujatia si môžete pozrieť na stránke www.noveslovo.sk.
Komentáre