Aktuality
home
print
mail
Newsletter

Chcete dostávať pravidlené informácie o novinkách na našej internetovej stránke?

 

Diskusné fórum k problematike bankových poplatkov (Bratislava, 22. August 2005)

Dňa 22.8.2005 sa v priestoroch inštitútu ASA uskutočnilo diskusné fórum zamerané na súčasný stav a vývoj bankových poplatkov a úrokových sadzieb. Úvodné vystúpenia predniesli poslanec NR SR Igor Šulaj a Jaroslav Belás z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka... K problematike dominantného postavenia bánk na trhu sa vyjadril viceguvernér Národnej banky Slovenska Martin Barto.

Prehlad urokovych sadzieb, uverov a ziskov bank - prezentovane v ramci vystupenia Igora Sulaja, poslanca NR SR

Zakladne charakteristiky bankoveho sektoru v SR k 31.12.2004 - prezentacia Jaroslava Belása (Trencianska univerzita Alexandra Dubceka v Trencine)

Základné charakteristiky bankového sektoru v Slovenskej republike
k 31.12. 2004

Obsah:
1. Úvod
2. Analýza bankového sektoru k 31.12.2004
3. Záver

1. Úvod

Základné charakteristiky bánk v roku 2004:
agresívne smerovanie k maximálnej ziskovosti
prednostná orientácia na retailových klientov
trend postupného rastu úrokových marží spolu s rastom poplatkov
agresívne marketingové kampane bánk

2. Analýza KB v SR k 31.12.2004 (2001 – 2004)

bilančná suma vzrástla za 4 roky o 41 %
úvery vzrástli o 22 %
vklady vzrástli o 32 %
TZI KB kleslo o 62 %
počet pracovníkov klesol o 5 %
zisk po zdanení vzrástol o 37 % (2001)

2004

BS vzrástla o 179 mld. SKK -najväčší nárast od roku 2000
podiel BS/HDP v stálych cenách predstavuje 139 %, v EÚ v roku 2002 – 267 %
priemerný podiel úverov na BS – 40,3 % (v NBS 26 %)
úvery vzrástli o 40 mld. SKK (za rok 2003 o 50, v roku 2002 o 40 mld. SKK)
vklady vzrástli o 64 mld. SKK – najväčší nárast od r. 2001 (vklady obyvateľstva nerastú, vklady podnikov: o 100 mld. SKK za 2 roky)

ZISK – 12 mld. SKK v r. 2004


zisk po zdanení sa zvýšil za rok 2004 o 1 mld. SKK
všetky banky (- Commerzbank) v zisku (nie je typické pre ostatné podnikateľské odvetvia)
prevádzkový hospodársky výsledok : 20 mld. SKK (možnosť odpísať problémové pohľadávky)
trend súčasného rastu úrokových marží a poplatkov je atypický pre vyspelé európske krajiny
úroková marža – obyvateľstvo: + 1,48 % (2004)
poplatky obyvateľstvo: + cca 16 % (2005)

Postoj bánk

Podľa vyjadrenia niektorých bankových managerov sú banky spokojné so spôsobom a výškou účtovaných poplatkov, i keď ponúkajú klientom nevhodne pripravené a predražené balíčky produktov, účtujú skryté poplatky za účtovné položky, resp. vysoké poplatky za zrušenie účtu.

Výsledky výskumov (výška poplatkov v bankách):
CAPGEMINI (vybrané krajiny Európy a sveta):
7. miesto – globálny cenový profil
17. miesto – lokálny cenový profil
5. miesto – podiel poplatkov na HDP
Trend uvádza – Slovák zaplatí banke na poplatkoch približne 0,6 % z platu, Švéd 0,2 %, v Nemecku, v Belgicku a Švajčiarsku je to ešte menej
TU AD – výskum z roku 2005 : 73 % respondentov nespokojných s OP bánk (38 %-poplatky, 35 %-úroky)

Predpoklady na zmenu


rast konkurencie
výraznejšie formovanie a presadzovanie verejnej mienky vo vzťahu k bankám
využívanie existujúcich legislatívnych pravidiel regulácie bánk, prípadne príprava nových pravidiel

3. Závery

banky v SR dosahujú vyššiu rentabilitu než v dom. krajinách z titulu vysokých úrokových marží a poplatkov - bohaté banky zarábajú na chudobnom Slovensku – dôsledok privatizačnej politiky vlády
konkurencia v bankovom sektore nie je dostatočná
banky účtujú najvyššie úrokové sadzby obyvateľstvu

(7,98 % v roku 2004, čo predstavuje nárast o 0,48 %)

banky účtujú vysoké poplatky vo vzťahu k príjmom obyvateľstva
verejnosť nie je spokojná s obchodnou politikou bánk
banky používajú klamlivú reklamu (Tatra banka, OTP)

Diskusné fórum venované problematike bankových poplatkov

Dňa 22.8.2005 sa v priestoroch inštitútu ASA uskutočnilo diskusné fórum zamerané na súčasný stav a vývoj bankových poplatkov a úrokových sadzieb. Úvodné vystúpenia predniesli poslanec NR SR Igor Šulaj a Jaroslav Belás z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Prezentácie vychádzali z aktuálnych ekonomických informácií a ukazovateľov s cieľom zhodnotenia opodstatnenosti a únosnosti platenia poplatkov za služby, ktoré občanom poskytujú bankové inštitúcie. Zamerali sa aj na možnosti vývoja s cieľom adekvátnej ochrany klientov bánk.

Otázka bankových poplatkov je v súčasnosti na Slovensku často diskutovanou témou o ktorú sa zaujíma nielen odborná a laická verejnosť ale aj politici. Dôvodom je nielen výška poplatkov a úrokov, ale aj vývoj v zahraničí v tejto oblasti. Predovšetkým ide o opatrenia, ktoré boli prijaté v Českej republike a Maďarsku.

Zámerom inštitútu ASA bolo vyvolať diskusiu, ktorá nielen zhodnotí ekonomický a finančný vývoj bankového sektora, prípadne upozorní na trend rastu bankových poplatkov a úrokových sadzieb, ale aj poukázať na možný trend rozvoja bankového sektora, prípadne poskytnutia možných alternatív vývoja. V rámci výmeny stanovísk zúčastnených odborníkov boli nastolené otázky resp. prezentované názory napríklad aj k postaveniu a správaniu sa bánk na trhu, otázky tvorby cien a ich možná regulácia. K problematike dominantného postavenia bánk na trhu sa vyjadril viceguvernér Národnej banky Slovenska Martin Barto.

Okrem poslancov NR SR – členov výboru pre rozpočet a financie a členov bankovej rady NBS sa diskusného fóra zúčastnili členovia akademickej obce, odborníci pôsobiaci vo finančnej a bankovej sfére a predstavitelia KOZ. Zo širokého spektra pozvaných účastníkov sa ospravedlnila Asociácia bánk prostredníctvom pani prezidentky Reginy Ovesny-Straka.

Zhodnotenie diskusie:

Obchodné banky na Slovensku dosiahli v roku 2004 zisk po zdanení o 1 mld. SKK vyšší, než v roku 2003. Tento trend pokračuje i v roku 2005, keď za prvý polrok dosiahli banky opäť vyšší zisk než v predchádzajúcom roku, a to o 639 mil. SKK. Bankové poplatky za uvedené obdobie vzrástli o 16 %.

Účastníci diskusného fóra sa zhodli na tom, že suma poplatkov, ktoré si účtujú banky v Slovenskej republike je vysoká vo vzťahu k príjmom obyvateľstva. Niektoré výskumy z tejto oblasti upozorňujú, že kým Slovák zaplatí bankám približne 0,6 % zo svojho príjmu, tak vo Švédsku je to len 0,2 %, v Nemecku, Belgicku a Švajčiarsku ešte menej.

Občania Slovenskej republiky vo všeobecnosti nie sú spokojní s výškou bankových poplatkov a úrokov. Je neprijateľné, aby v etape poklesu základnej úrokovej sadzby NBS dochádzalo k rastu úrokových sadzieb a zároveň i poplatkov vo vzťahu k občanom SR.

Túto skutočnosť v minulosti kritizoval i bývalý guvernér NBS, ktorý sa doslova vyjadril: “Národná banka nie je spokojná s takouto úrokovou politikou bánka,“ a dodal: „V prípade obyvateľstva úrokové sadzby z vkladov poklesli, ale pri úveroch zaznamenali v tomto roku nárast. Úroková marža pre občanov je výrazne vyššia v porovnaní s maržou pre podniky.“

Podľa údajov NBS priemerná úroková miera vo vzťahu k obyvateľstvu v roku 2004 predstavovala 7,98 %, čo predstavuje nárast o 0,48 % v porovnaní s rokom 2003, pričom priemerná úroková miera z vkladov za toto obdobie poklesla o 1 % (t.z., že úroková marža vo vzťahu k obyvateľstvu sa zvýšila za rok 2004 o 1,48 %).

Tento trend, kedy rastú poplatky a úrokové marže súčasne je atypický pre vyspelé európske krajiny, kde si banky pokles úrokových sadzieb z úverov v dôsledku ostrej bankovej konkurencie kompenzujú rastom poplatkov.

Účastníci diskusného fóra sa zhodli v názore, že bankový sektor po razantnom ozdravení a privatizácií je stabilizovaný a dosahuje vyššiu dôveryhodnosť. Možno však polemizovať o cene, ktorú za to zaplatili občania Slovenskej republiky v minulosti a zaplatia v budúcnosti. Napriek vyhláseniam bankových manažérov o tvrdej konkurencií v bankovom sektore si väčšina účastníkov diskusného fóra myslí, že konkurencia v bankovom sektore je nedostatočná, pretože nedokáže vyvinúť ekonomický tlak na zníženie cien bankových produktov a služieb.

Banky na Slovensku dosahujú približne 2,5 násobne vyššiu úrokovú maržu, než je priemer starých krajín Európskej únie, veľmi nízky je i podiel bilančnej sumy bankového sektora vo vzťahu k HDP ( na Slovensku v roku 2004 bol tento podiel 139 %, v EÚ v roku 2002 až 267 %).

Veľmi diskutovanou bola otázka: AKO CHCEME RIEŠIŤ TENTO PROBLÉM?

Účastníci diskusného fóra sa zhodli na tom, že systémovým predpokladom pre zlepšenie situácie v oblasti cien za bankové produkty a služby je rast konkurencie. Je zrejmé, že sa jedná o dlhodobé riešenie, ktoré môže mať rozmanitú podobu.

Je potrebné výraznejšie formovať a presadzovať verejnú mienku vo vzťahu k bankám. O týchto problémoch je dôležité diskutovať a hľadať také riešenie, ktoré vyhovuje obom zúčastneným stranám, t.z. banke a jej klientom. V rámci diskusného fóra odzneli i názory, že by bola vhodné, keby sa zástupcovia bankového sektora zúčastnili na tejto diskusii a prispeli svojimi odbornými argumentmi k obohateniu diskusie.

Ďalšou z možností je využívanie existujúcich legislatívnych pravidiel regulácie bankového sektora, prípadne príprava nových pravidiel. Slovenská verejnosť právom očakáva také aktivity zo strany NBS, protimonopolného úradu a ministerstva financií, ktoré budú chrániť spotrebiteľa, čo je plne v súlade s trendmi v EÚ.

Príprava nových legislatívnych pravidiel predstavuje jednu z možností zvýšenej ochrany občana. Napriek zásadnému nesúhlasu s dodatočnou reguláciou bánk ministerstvo financií SR prišlo s návrhom, ktorý smeruje k vyššej transparentnosti cenníkov bánk na Slovensku, v dôsledku čoho možno očakávať tlak na zrušenie niektorých poplatkov, prípadne i pokles poplatkov za bankové služby. NBS pripravuje legislatívnu úpravu výšky príspevku do Fondu ochrany vkladov. Treba len dúfať, že táto zmena sa prejaví vyšším úročením vkladov klientov. V tejto súvislosti možno problematiku dodatočného zdanenia ziskov obchodných bánk považovať za jednu z ďalších možností. Zdá sa, že otázku dodatočného zdanenie je potrebné vidieť i v kontexte ďalších možných krokov, ktoré budú prioritne zamerané na reguláciu obchodných bánk zo strany kompetentných inštitúcií a celej spoločnosti. Predovšetkým je potrebné v plnom rozsahu využívať právomoci zo strany centrálnej banky a protimonopolného úradu. Zároveň je potrebné dotvoriť štandardné bankové prostredie na Slovensku s vyššou konkurenciou obchodných bánk. Vznik novej slovenskej banky, príchod niekoľkých retailových bánk zo zahraničia by iste tomuto procesu napomohol. Nemožno predsa očakávať, že súkromný kapitál si bude sám regulovať primeranosť svojho zisku, k tomu ho treba prinútiť.

Komentáre