Aktuality
home
print
mail
Newsletter

Chcete dostávať pravidlené informácie o novinkách na našej internetovej stránke?

 

Christoph Zöpel: Programatika sociálnej demokracie (Bratislava, 8. Jún 2005)

V počiatkoch štylizácie a kreovania sa politickej strany jej ideový program v žiadnom prípade nespôsobí zaručený úspech v reálnej politike. V politických dejinách mladej Európy bolo veľa výnimočných ľudí, ktorí mali v hlavách geniálne programy, ale popularitu nedosiahli...

Christoph Zöpel: Programatika sociálnej demokracie – politické východiská prednesené dňa 17.5.2005 v rámci seminára „Výzvy pre sociálnu demokraciu v nových členských štátoch EÚ“
 
Z prejavu pána Zöpela:
           
V počiatkoch štylizácie a kreovania sa politickej strany jej ideový program  v žiadnom prípade nespôsobí zaručený úspech v reálnej politike. V politických dejinách mladej Európy bolo veľa výnimočných ľudí, ktorí mali v hlavách geniálne programy, ale popularitu nedosiahli. Strana potrebuje konverzačnú silu, osobnosti, mnohostrannosť, mechanizmus ako komunikovať s ľuďmi a byť im k dispozícii. Samozrejme  program potrebuje, pretože strana celkom bez programu by sa dostala do ťažkostí, ktoré znamenajú viac hádok ako diskusií. Tvorí orientáciu pre všedný deň, aby sa človek neopakoval a nemýlil. Niekedy majú vety v programe perspektívu, ktorej sila sa zdôrazní až neskôr. Napríklad v programe sociálno-demokratickej strany v roku 1925 bola zakotvená heroická veta: SPD je za „Spojené štáty európske“. Ešte dnes nie je v EÚ jasné, či chce byť spojenými štátmi. Toto vyjadrenie však bolo dôležité.
 
Základné programové tézy sociálno-demokratických strán
 
Ø      Skutočnosť a hodnoty
Program tvorí vždy spojenie medzi hodnotami, ale aj negatívami ideových zámerov a skutočnosťou. Hodnoty samotné sú v oblakoch, ale skutočnosť bez hodnôt vedie väčšinou k boju všetkých proti všetkým.  Každá programová práca sa musí sústrediť na to, že ľudia chcú, aby im bolo lepšie, ako je ich momentálna situácia a nie horšie.
 
Ø      Aspekt historického vývoja
Vzťah hodnôt a skutočnosti potrebuje vždy sociálno-ekonomickú analýzu histórie resp. časovú analýzu.
 
Ø      Hľadanie identity
Európsky  politický systém rozlišuje demokratickú pravicu a demokratickú ľavicu. Niekedy sa vyskytne otázka: Existuje medzi nimi rozdiel aj po páde komunizmu? Najjednoduchšiu odpoveď na túto otázku dal hlavný ideológ Tonyho Blaira, profesor sociológie Anthony Giddens. Hovorí, že rozdiel medzi pravicou a ľavicou existuje. Ľavica je znepokojená nerovnosťou a pravica sa tým nezaoberá. Rastie neistota, či sľuby liberálov, že budú klesať dane a nie mzdy skutočne prinesie prospech. V Nemecku bola na túto tému otvorená široká spoločenská diskusia. Pretrváva otázka, či  zmeny v daňovom a sociálnom systéme sú  v prospech kapitálu a či povedú k pozitívnym zmenám na trhu práce. A nakoniec je tu otázka, či sa majú riešiť veľké ekonomické rozdiely v Európe. Veľkou úlohou je preto hľadanie takej programovej orientácie, ktorá toto rieši.
 
Ø      Hodnoty
O hodnotách, ich presadzovaní sa vedú mnohé a siahodlhé diskusie. Čím viac teoretikov sa na debate podieľa, tým rozličnejšie sú názory. Európska sociálna demokracia absorbuje ako hlavnú hodnotu demokraciu a sociálnu spravodlivosť vrátane hodnôt francúzskej revolúcie – sloboda, rovnosť, bratstvo.
 
 
 
Ø      Chudoba
Je správne, že pracovné miesta a priemyselná výroba, ktorá môže produkovať kdekoľvek na svete, profituje z nízkych daní a miezd. Je však rovnako dôležité, aby vysoká zamestnanosť a minimálna sociálna nerovnosť, ktorá bráni chudobe, fungovala na o niečo vyššom odvodovom zaťažení. Veľký investori, ktorí prirodzene majú záujem na nízkych daniach a mzdách,  čiastočne  a ticho v súčasnosti súhlasia s európskym poňatím a európskou kultúrou, ktorá došla ku skúsenosti, že pre dlhodobo dobrý vývoj je nevyhnutná sociálna integrácia.
 
Ø      Sociálny produkt a hospodársky rast
Ako presne dosiahnuť hospodársky rast a sociálny produkt, nevie nikto. Zahraničný kapitál je prospešný, môže sa však rýchlo presťahovať niekam inam. Príklad Írska: V roku 2002 tu bol hospodársky rast iba 1 %. Po tom, čo dosahovali 10 % sa ukázalo, ako vie byť klamlivý hospodársky rast, ktorý je naviazaný na zahraničné investície. Je zmysluplné, to je možné sa naučiť i na nemeckom príklade, že modelové štruktúry sú nebezpečné, že predpokladom pre udržateľný rast a rozvoj je široké spektrum rozdielnych hospodárskych aktivít, hlavne v službách, s čo možno najväčším podielom domácich podnikateľov. Hospodársky rast sa podarí dosiahnuť prilákaním investorov, ale nesmie sa urobiť nič, čo by dlhodobo škodilo krajine hospodársky a sociálne. Ochrana životného prostredia je taktiež predpokladom funkčného a výkonného hospodárstva.
 
Ø      Daňová politika (dane z príjmu a DPH, zamestnanosť, platy)
Ide tu o porovnávanie dane z príjmu a DPH. Nie je možné si predstaviť efektívny boj s chudobou bez progresívneho zdanenia. Daň z pridanej hodnoty veľmi zložitá otázka. V USA je nižšia než kdekoľvek v Európe. v Európe sa pohybuje medzi 15 % v Luxembursku a 25 % v Dánsku. Nemôžeme sa však dívať len na toto číslo. Táto hodnota (výška DPH) musí korešpondovať so sociálnymi príspevkami v penzijnom a zdravotnom systéme. V programe sociálnej demokracie nesmie chýbať, systém progresívneho zdanenia; bez toho sa nedá dosiahnuť sociálna spravodlivosť. Plná zamestnanosť závisí na tom, že dohromady bude odvodová daňová kvóta zvýšená na 40 %. Na otázku výšky odvodov v európskych krajinách reagoval aj Vladimír Špidla – člen Európskej komisie – komisár pre sociálne záležitosti, ktorý odpovedal, že daňové odvody v európskych krajinách by sa mali pohybovať medzi 40 – 45%. Nemecko leží jasne pod touto kvótou, a možno práve v tomto spočívajú problémy nemeckej sociálnej demokracie. Musí sa postupovať krok za krokom a daňová politika musí dostať v programe veľkú pozornosť. Mala by vytvárať zásadnú orientáciu v programe. Nemenej dôležitú pozíciu tvoria platy. Nízke platy sú nesporne v chudobnej krajine lákadlom pre investorov. Naproti tomu, nie sú z dlhodobého hľadiska dobré pre vývoj. Rast, na ktorom sa nepodieľa väčšina populácie, nie je dlhodobo udržateľný. Preto existuje európska solidarita. Nízke platy v chudobnejších krajinách robia chudobných a v konečnom dôsledku i bohatých chudobnejšími. Odpoveď môže byť len taká, že musí byť postupne vytvorený európsky systém minimálnych platov a miezd. To neznamená, že platy musia byť hneď rovnaké v Luxembursku i na Slovensku. Je nevyhnutné určiť  prah pre mzdy, pod ktorý nepôjdeme. Tomu sa musí prispôsobiť flexibilná spolupráca napríklad s odbormi a dosiahnuť rast miezd najchudobnejších.
 
Ø      Kultúrna identita a diskusia
O identitách diskutuje Európa už od začiatku 19. storočia. Základným pilierom diskusie je postulát osvietenstva,  o rovnosti ľudí. Humanizmus - to je základ sociálno- demokratickej politiky, čiže prijatie tézy, že všetci ľudia sú si rovní. Osvietenstvo presadilo myšlienku národného oslobodenia a právneho uznania národa. Z tohto vypuklo povstanie proti útlaku. Vznikli však dve nebezpečné tendencie. Národná identita bola zneužitá na boj, vedúci k útlaku a tiež k zničeniu ostatných. Odpoveďou za zneužitie kultúrnej identity a potlačovanie iných, bolo vtedy použitie argumentu multikulturálnej spoločnosti.
 
V súvislosti s prípravou programu je veľmi dôležitá diskusia. Sociálni demokrati musia komunikovať a diskusiu umožniť aj v rámci programu. Vhodným príkladom pre uvedené je permanentná diskusia o hľadaní kultúrnej identity na Slovensku. Medzi Maďarmi a Slovákmi stále ešte existujú nedorozumenia podmienené nárokmi Maďarska plynúcimi z jeho historickej prevahy. Je to jeden z politických problémov Slovenska.  Ľudia posudzujú skutočnosť nie podľa toho aká je, ale podľa toho, z čoho majú strach, obavy, alebo čím sa cítia poškodení. Maďari tvrdia, že v Európe sú všetky kultúrne identity rovnako hodnotné. Maďari sa teda môžu veľa učiť od Slovákov a Slováci od Maďarov, navzájom. A možno pomôže aj antidiskriminácia. Väčšina v jednom štáte môže diskriminovať menšinu, ale v oblasti, kde má prevahu táto menšina, môže byť väčšinové obyvateľstvo diskriminované touto menšinou. Sociálni demokrati môžu na túto tému viesť programový dialóg. Ľudské práva sú prioritným cieľom a rovnako platia pre Slovákov, Maďarov, Rómov, proste pre všetkých. Je to snáď najväčší úspech EÚ, že kultúrna identita nieje potlačovaná.
 
Ø      História, tradícia, skutočnosť a budúcnosť
Sociálni demokrati sú  povinní dbať na históriu, tradície, skutočnosť a budúcnosť európskeho sociálneho štátu. Ich sľubom je, že štát je tu  preto, aby sociálne integroval každého občana. Existuje minimálny štandard, záruka, že občan nebude trpieť hladom, že mu v nemocnici bude poskytnutá zdravotná starostlivosť, lekár a lieky. Že 21. storočí dostanú jeho deti zodpovedajúce vzdelanie. Platí postulát, že v krajinách, ktorých ekonomika je založená na vedeckom poznaní, spoločnosti uškodí, ak je len jedno dieťa nedostatočne vzdelané. Z tohto dôvodu je nevyhnutná sociálna integrácia, zabezpečenie určitého minimálneho štandardu, ako aj  minimálny štandard v starostlivosti o životné prostredie. Sociálny štát je definovaný tým, že vytvára a zaisťuje štandard, ktorý je schopný zafinancovať. Toto vyrovnávanie nerovností platí medzi jednotlivcami, i medzi regiónmi v jednej krajine. Toto sa spája aj s vyrovnávaním rozdielov (nerovností) v rámci Slovenska a v rámci EÚ. Vyrovnávanie a pomoc chudobnejším regiónom je i európska úloha. Spoločné európske minimálne štandardy sú nevyhnutné. Preto je kľúčovým politickým faktom sociálnych demokratov porozumenie medzi chudobnými a bohatými.
 
 
Pre medzinárodné spoločenstvo sociálnej demokracie – Socialistickú internacionálu – navrhol pán Zöpel program, z ktorého uvádzame nasledovné hlavné body, resp. ciele:
 
  1. ekonomické, sociálne a ekologické perspektívy - trvalý cieľ
  2. ľudské práva -  medzi nimi bezpečnosť, kultúrna identita a sociálna integrácia (zaradenie) - témy a úlohy pre sociálne demokracie 21. storočia
  3. demokracia, vrátane možnosti participácie -  princípy organizácie štátu
  4. sociálna spravodlivosť v jednotlivých krajinách a solidaritu - kľúčová veta programovania sociálno-demokratických strán v Európe
 
Podľa prepisu spracovaného Katarínou Neveďalovou spracoval Juraj Kormuth
Dňa 27.5.2005

Komentáre