Aktuality
home
print
mail
Newsletter

Chcete dostávať pravidlené informácie o novinkách na našej internetovej stránke?

 

Aktuálny stav prípravy obchvatu Bratislavy – diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7.“ (Gunduličova 12, Bratislava, 9. Február 2016)

Viktor Stromček, štátny tajomník Ministerstva dopravy,výstavby a regionálneho rozvoja SR prišiel na pozvanie Inštitútu ASA podať najčerstvejšie informácie o stave príprav obchvatu Bratislavy - diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Ohľadne uvedeného projektu sa totiž v médiách aj na verejnosti rozbehla v poslednom čase diskusia, v rámci ktorej sa často objavovali rôzne neodborné a nepodložené argumenty, ktoré spochybňovali spôsob výstavby, ktorý bol navrhovaný ministerstvom dopravy. Štátny tajomník Stromček sa zameral na priblíženie ekonomickej stránky projektu. Podľa aktualizovaného prepočtu, bude ročná splátka za 30-ročnú koncesiu dosahovať výšku 56,7 milióna eur.

Celkovo štát za výstavbu a 30-ročnú prevádzku a údržbu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 zaplatí 1,891 miliardy eur. Pôvodná štúdia realizovateľnosti počítala s PPP projektom vo výške 4,2 miliardy eur. Konkurencia štyroch najúspešnejších uchádzačov zabezpečila pokles ceny na 1,7 miliardy a aktualizovaný prepočet hovorí o cene necelých 1,9 miliardy eur. Štát upravil parametre diaľnice a na niektorých miestach zrušil šesťprúdové usporiadanie. K poklesu ceny prispelo aj výhodnejšie financovanie ako to, s ktorým počítala štúdia realizovateľnosti. Ďalej štátny tajomník odôvodnil výber spôsobu financovania formou PPP. PPP projekt je podľa ministerstva dopravy v porovnaní so štandardným financovaním zo štátnej kasy výhodnejší o 422 miliónov až 1,258 miliardy eur. K takýmto údajom došlo ministerstvo dopravy na základe analýz Výskumného ústavu dopravného a poradcov. Zohľadňovalo sa pritom financovanie, sociálno-ekonomické prínosy, ako aj výdavky. Časť opozície však namietala, že obchvat Bratislavy a R7 je možné stavať z eurofondov. Rezort dopravy pripustil, že polovica z projektu by sa dala zaplatiť z nových eurofondov. Na druhej strane tie sú už v súčasnosti vyčlenené na iné rozostavané úseky, ako je D1, kysucká D3 či rýchlostná cesta R2. Podľa ministerstva dopravy, Bratislava je v súčasnosti jednou z mála európskych metropol, ktorá nemá vonkajší obchvat. Aktuálne prebieha petícia s vyše 10-tisíc podpismi za jeho výstavbu. Analýzy ukázali, že po novom obchvate pôjde až 45-tisíc áut denne, pričom súčasný vnútorný obchvat využíva asi 100-tisíc áut. Budovanie dopravnej infraštruktúry formou PPP projektov preto ministerstvo pod vedením Jána Počiatka považovalo za najvhodnejšie riešenie, a to najmä tam, kde je doprava pred kolapsom a zásadne sú obmedzené aj možnosti čerpania eurofondov. Bratislavský kraj môže čerpať eurofondy vo veľmi obmedzenej miere. Náročnosť a rozsah celého projektu by zároveň znamenali vyčerpanie väčšiny eurofondov v oblasti dopravy, čím by bolo nutné obmedziť výstavbu úsekov v iných lokalitách Slovenska. To bolo pre vládu nepriechodné, pretože do tých môže nová infraštruktúra priniesť pracovné miesta. Úspešnosť PPP projektov potvrdilo aj nedávne ocenenie prestížneho časopisu Project Finance International (PFI) z dielne Thomson Reuters, ktorý vyhlásil refinancovanie rýchlostnej cesty R1 Pribina za najlepší dlhopisový projekt v roku 2013 v Európe. Štát vďaka novému modelu financovania ušetrí počas nasledujúcich 28 rokov 144 miliónov eur. Súčasná vláda preto ešte stihne rozbehnúť výstavbu diaľničného obchvatu Bratislavy a rýchlostnej cesty R7 v smere na Dunajskú Stredu.
Fotogaléria
Komentáre