Aktuality
home
print
mail
Newsletter

Chcete dostávať pravidlené informácie o novinkách na našej internetovej stránke?

 

Ako (ne)fungujú veľké peniaze (Gunduličova 12, Bratislava, 16. Jún 2015)

Ekonóm Ing. Marek Schmögner, MSc. sa vo svojej prezentácii zameral najmä na dve možnosti, ako zlepšiť príjmy štátu. Ide o štátom podporované hotovostné platby a peňažnú reformu. Podľa názoru, ktorý prezentoval M. Schmögner, neustálou tendenciou obmedzovať platby v hotovosti štát prichádza o závratné čiastky. Obmedzovaním hotovostných platieb sa totiž ukracuje o príjem z tvorby peňazí. Kľúč k úspechu držia podľa neho občania. Centrálna banka nevie ovplyvniť objem hotovosti v obehu. Ten záleží od dopytu obyvateľstva po hotovosti.Čím viac bankoviek sú komerčné banky nútené na základe dopytu obyvateľstva od centrálnej banky nakupovať, tým väčší podiel zisku z tvorby peňazí sa prelieva z rúk bánk do centrálnej banky a do štátnej pokladne. Keby štát prehodnotil zámer znižovať bezhotovostné platby a naopak všemožne ľudí motivoval, aby používali hotovosť, mohol by „bezbolestnejšie“ financovať verejné výdavky.

Ďalšou možnosťou pre štát ako zlepšiť príjmy, je podľa M. Schmögnera peňažná reforma – tvorba peňazí v rukách štátu. M. Schmögner hovorí, že existuje aj spôsob, ako môžeme užívať výhody bezhotovostných platieb a nemusíme sa zriecť zisku z tvorby peňazí. „Stačí“ zaplátať legislatívnu dieru, ktorá už stáročia umožňuje bankám vytvárať nové peniaze prostredníctvom poskytovania úverov. Takéto bankovníctvo sa nazýva  bankovníctvom frakčných rezerv a je založené na kreatívnej praktike účtovníctva vytvárať peniaze „z ničoho,“ ktorú niektorí ekonómovia označujú za podvod.

Banky kedysi tlačili svoje vlastné peniaze, preto sa im aj dnes hovorí bankovky. Málokto dnes vie, že existovali aj štátovky, papierové peniaze emitované štátom alebo panovníkom. Všetky peniaze v obehu by z dôvodu príjmu z tvorby peňazí mali byť vo forme štátoviek, i tie elektronické. Potom je pravdepodobné, že by štát nepotreboval vyberať žiadne dane a odvody. Navyše by začal vyplácať občanom dividendu alebo základný príjem. Prechod z bankových na štátne peniaze je v skratke podstatou peňažnej reformy. Priekopníkom peňažnej reformy v súčasnosti by sa mohol stať Island. Návrh peňažnej reformy podporovaný premiérom Islandu, je predstavený v článku: „Island si vytvorí alternatívu ku kapitalistickému systému. Nechce krízy.“ Na konci článku je k dispozícii na stiahnutie viac ako 100- stranový podrobný návrh s popisom peňažnej reformy.

Zisk z tvorby peňazí  v podobe úrokov z celej peňažnej zásoby si banky privlastňujú neprávom. Za normálnych okolností by sa o zisk či stratu z investovania mali deliť s vkladateľmi a investovať by mali iba peniaze, ktoré im boli na tento účel zverené. Štát by mal trvať na oddelení tvorby a alokácie peňazí v hospodárstve. Tvorbu by banky mali prenechať štátu, je to jeho privilégium a zároveň zodpovedná funkcia.  Štát by musel ale garantovať dlhodobú stabilitu cien pohybujúcu sa okolo nulovej úrovne. Ako upozornil vo svojej prednáške M. Schmögner, banky sa privilégia a moci spojenej s tvorbou peňazí a ich nekontrolovanou alokáciou vo veľkej miere zameranej na finančné špekulácie, z ničoho nič nevzdajú. Vyžaduje si to politickú moc, ktorá nájde odvahu peňažnú reformu uviesť do života.

Viac o téme sa môžete dočítať v článkoch, ktoré boli uverejnené na: www.noveslovo.sk.


Komentáre